MARTIN. Počas svetového šampionátu v Prahe a Ostrave, ktorý sa konal pred štyrmi rokmi, sme sa o Richardovi Pánikovi rozprávali v ZŠ Gorkého v Martine, v ktorej dral lavice.
Podebatovať si vtedy o Rišovi prišiel aj jeden z jeho prvých trénerov František Mrukvia st.
„Málokto to vie, ale s Rišom to vyzeralo tak, že hokej hrať nikdy nebude. Venoval sa najmä džudu a futbalu. Pamätám si, že sme spolu so synom chodili po školách vyhľadávať talenty. Zrazu sme v Jahodníckej škole naďabili na šikovného chlapca, ktorý nám pre jeho pohyb hneď padol do oka. Jednoznačne vyčnieval nad všetkými. Na čo siahol, to mu vyšlo. Spýtal som sa ho, či by nechcel skúsiť hokej. Kdeže, veď ja sa neviem ani korčuľovať. Verte-neverte, dlho sme ho a aj jeho rodičov prehovárali. Našťastie, otca som poznal z hádzanej a tak som ho neustále otravoval. Trvalo možno aj trištvrte roka, keď si Rišo konečne obul korčule. Prvé pohyby boli smiešne, aj stoličku som mu musel dať, aby toľko nepadal, ale stačilo mu pár tréningov a rýchlo sa to naučil.“
Otec a syn Mrukviovci od začiatku vedeli, že majú v rukách obrovský talent. Potvrdzovali to aj výsledky rôznych testov.
FOTO: Oslavuje Fest Citron, je majstrom Turca Čítajte „Absolútne v nich vynikal, nemal konkurenciu. On za rok nielenže ostatných dobehol, ale aj o riadny kus predbehol. Začal v obrane, ale čoskoro sme ho preradili do útoku. V auguste sa učil korčuľovať a už v decembri rozhodoval zápasy. Neskutočné a nevídané,“ aj po rokoch sa nadchýnal František Mrukvia mladší.
Rodičia mu veľa dali
Obaja tréneri sa zhodli aj v tom, že veľkú zásluhu na tom, kde sa Rišo dostal, majú aj jeho rodičia.
Cyklisti na pešej zóne: Bolo to správne rozhodnutie? Čítajte „Viete, my sme tu mali veľa talentov, ale nie každý mal také zázemie, aby sa mohol stopercentne venovať len hokeju a učeniu. Otec naňho dával pozor, aj neskôr, keď odišiel do Třinca. Pamätám si, ako raz Rišo silnejšie narazil do jedného hráča a neospravedlnil sa. Tato mu na druhý deň zakázal hrať. A bol to dôležitý zápas,“ spomína Mrukvia senior.
O Rišovi len to najlepšie
Len to najlepšie o Rišovi porozprávala aj jeho učiteľka angličtiny Jela Brodencová.
„Učiteľ si dobrého žiaka navždy zapamätá a Richard patril k najlepším. Už v piatej triede mi bolo jasné, že je iný ako ostatní. Nielenže sa dobre učil, ale bol aj slušný a milý, čo nie je v hokejových triedach až taká samozrejmosť. Angličtina mu išla, povedala by som, že ju miloval. Bolo na ňom vidieť, že si uvedomuje, ako ju v živote bude raz potrebovať. Najmä v ôsmej triede sa to už naplno prejavilo. Veľmi som naňho hrdá i pyšná za to, čo už stihol všetko dosiahnuť. A to má ešte celý život pred sebou. Páči sa mi aj to, že na nás nezabudol. S každým sa pozdraví, prihovorí sa, spýta sa, čo je nové. Na majstrovstvách sveta je to pre mňa jednoznačný favorit, mám oči len preňho,“ zasmiala sa skúsená pedagogička.
Video: Pozrite si gól Riša Pánika proti Francúzom Čítajte
