MARTIN. Vpriestoroch Slovenskej národnej knižnice v Martine sa bude v dňoch 22. - 24. mája konať už 22. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa venuje výskumu dejín knižnej kultúry. Tentokrát sa odborníci zamerajú na školstvo.
Po minuloročnej pauze, bude témou konferencie kniha ako médium, ktoré šíri vzdelanosť.
„Jej úloha v kontexte evolúcie spoločnosti je nezastupiteľná – jednak šíri vzdelanosť a osvetu, a samozrejme, uchováva myšlienky jednotlivcov a tým nám poskytuje doklad o kultúrnych zmenách celého ľudstva a pokroku,“ uviedla AgátaKlimeková, riaditeľka Odboru správy a spracovania HKD a HKF Slovenskej národnej knižnice.
Putovanie za vzdelaním
Na stretnutí odborníkov odznie množstvo príspevkov. V stredu,22. májasa konferencia zameria na to, aké možnosti získania akademického vzdelania mali v stredoveku slovenskí študenti. Príspevok Agáty Klimekovej zo Slovenskej národnej knižnice budehovoriťo putovaní slovenských študentov za vzdelaním na nemecké univerzity. Daniela Škulová odprezentuje výsledky svojho bádania o tom, ako známy a veľmi vážený priateľ Slovákov, Robert W. Seton – Watson, podporoval slovenských študentov: „Slovenským študentomsa rozhodol venovať honorár českého prekladu svojho dielaNárodnostní otázka v Uhrách. V spolupráci s Milanom Hodžom a Antonom Štefánkom sa mu podarilo vybrať šiestich študentov, ktorým bolo umožnené študovať jeden semester na protestantskej teologickej fakulte v Edinburghu,“ priblížila obsah prednášky D. Škulová.
Básnička sa ľahšie pamätá
Voštvrtok, 23. mája, sa zamerajú skôr na samotný proces vzdelávania. Napríklad Eszter Kovács z Maďarska savo svojom príspevku venuje významu poézie vo vyučovacom procese v 18. storočí. Konkrétne ide o verše, ktoré vyšli v Uhorsku v češtine alebo slovenčine pred rokom 1700 a to výlučne z pedagogických dôvodov. Študenti boli totiž častokrát povzbudzovaní, aby si ku určitej téme zapamätali veršík, ktorý im osvieži danú problematiku. Krátka básnička sa zapamätá oveľa jednoduchšie, ako memorované poučky, ktoré boli hlavným pilierom školského systému daného obdobia.
Marcela Petrovičová a Markéta Hlasivcová z Českej republiky sa budú venovať činnosti Pedagogickej knižnice J. A. Komenského, ktorej 100. výročie založenia oslávili 1. mája 2019. Záver štvrtkového programu bude patriť príspevku Zsuzsanny Bakonyi, v ktorom sa zameria na listy Johna Taaffea, ktoré písal z bojiska v roku 1683: Radšej zamestnaj svoj meč, ako daromne mrhať svoju mladosť v herniach! také bolo krédo starého írskeho rodu bojovníkov Taaffea, jedného z najstarších a najvýznamnejších v celom Írsku, ktorého korene siahajú do 13. storočia.
Učebnice v miestnom nárečí
V piatok,24. májasa sústredia odborníci na vyučovanie ako proces, v ktorom stále dominujú učebnice. Konkrétnejšie sa pozrieme na prvé učebnice prírodných vied, ktoré vyšli v 18. storočí v Uhorsku, na matematické a astrologické tlače zo 16. storočia bratislavského jezuitského kolégia (1626 – 1773) a pedagogiká 16.storočia z Lyceálnej knižnice v Kežmarku. Gabriela Oľšavská a Šimon Kačmár zo Štátnej vedeckej knižnice v Prešove sa zamerajú na slovenské učebnice vydané začiatkom 20. storočia v Prešove a to v slovenskom jazyku ale aj - raritne - v miestnom nárečí.
Odborná pracovníčka Klára Komorová odprezentuje štúdiu o diele Jána Sinapia: Parva Schola, ktorá je súčasťou faksimilného vydania pôvodného diela z roku 1658. Toto faksimilné vydanie bolo pripravené špeciálne pre našu konferenciu. Dva zo štyroch zachovaných exemplárov vzácnej barokovej učebnice uchováva Slovenská národná knižnica. Pôvodne bola určená pre gymnaziálne typy škôl a obľúbenou bola z toho dôvodu, že prostredníctvom výkladu jednotlivých gramatických kategórii latinského jazyka vysvetľovala hlavné tézy protestantského učenia.
