MARTIN. Keď už bolo rozhodnutie na svete, ešte to bolo treba doma trochu „obkecať“ pred manželkami, pretože každá sranda niečo stojí a určite by sa našlo pár vecí, do ktorých by sa rodine oplatilo investovať viac ako do lístkov na hokej, no všetko sme zvládli lepšie ako Nemci záverečnú dvojminútovku v zápase proti našim.
Vybrali sme si deň, keď sa hrali tri duely. Na vlastné oči sme tak videli hokejového mimozemšťana v drese USA Patricka Kaneho, famóznu tímovú prácu Kanaďanov, prepracovanú do posledných detailov, a niečo mal do seba i Leon Draisaitl.
Bonbónikom bol pre nás večerný duel našich proti Veľkej Británii.
Atmosféru, aká vládla v Steel Aréne, nemusím veľmi opisovať. Stačí, ak si spomeniete, ako ste ju vnímali spoza obrazovky a vynásobíte si ju asi tak stomi.
Fantastické však bolo, ako sa k sebe správali fanúšikovia jednotlivých táborov. Žiadne vyhradené sektory ohradené železnými plotmi, žiadne nadávky, urážky či vyvolávanie konfliktov. Miesto toho objatia okolo pliec a spoločné fotografovanie.
A to bolo pre mňa viac ako fakt, že sme nepostúpili do štvrťfinále.
