Článok pokračuje pod video reklamou
Vyrastali ste v dedine pri Humennom, študovali v Košiciach a Bratislave, už pár rokov žijete a pracujete v Martine. Za koho sa z hľadiska regionálnej príslušnosti považujete?
- V našom povolaní, ktoré robíme, a nie je nás až tak veľa, sa v tomto smere žiadne rozdiely nerobia. Na škole sa stretnú ľudia z rôznych regiónov Slovenska a to platí aj pre divadlo. Nikto, ak nepočítam nejaké vtipy, nerieši, kto odkiaľ pochádza. Ale nemám problém prihlásiť sa k tomu, že som východniar. Rozhodne sa za to nehanbím. Som Dano Žulčák z Hudcoviec.
Ako si východniar zvykol žiť v Martine, v strede Slovenska?
- Rýchlo a bez problémov. A to aj preto, že tu všade stretávam milých ľudí. Majú radi kultúru, chodia pravidelne do divadla, o čom svedčí aj to, že máme stále plné hľadisko. Sú nám verní a myslím, že i hrdí na to, že v Martine majú divadlo. Turiec mám rád aj pre nádhernú prírodu, kúsok od mesta sú všade hory a doliny. Dá sa tu v zime lyžovať a v lete bicyklovať, korčuľovať. Je tu navyše aj ticho, pokoj, čo mi vyhovuje. Akurát s tou dopravnou infraštruktúrou je to tu biedne. A to ma trápi a určite nielen mňa.
Prečítajte si tiež: Exkluzívny prieskum : Akí sú Stredoslováci? Mäkkí, no s najkrajšími ženami Čítajte Východniari majú svoj typický prízvuk, ale u vás ho vôbec nepočuť. Nehútoríte?
V škole ma to odnaučili, ale keď prídem domov do Hudcoviec a vystúpim z auta, tak automaticky hutorím. Ale rýchlo sa viem aj prepnúť späť.
O východniaroch sa hovorí, že veľa pijú.
Je to taký stereotyp. Keď sa ma niekto spýta, odkiaľ som a poviem im, že z východu, tak mi povedia, že to musím veľa zniesť. A hovoria to Bratislavčania, ktorí spolu pijú s tými východniarmi.
Sú na východe najkrajšie dievčatá?
Nemyslím si, že len na východe. Ešte som celú našu krajinu krížom krážom neprecestoval, no všeobecne na Slovensku máme pekné dievčatá. O tom niet pochýb.
Východniari by mali byť spevaví, je to tak?
Áno, je to tak. Sú bezprostrednejší, srdeční a priateľskí, hoci žijú aj v ťažších podmienkach. Aj na svadbách tancujeme a spievame hneď pri prvom kole. Môjho kamaráta z Bratislavy to veľmi prekvapilo. Ale i v Martine, keď si sadnem za klavír, tak všetci spievajú so mnou.
Hrávate po celom Slovensku, sú v regiónoch rozdiely v publiku?
Ani nie. Rozdiely vnímam v Čechách, kde publikum reaguje na iné veci, ako je to u nás na Slovensku. Česi majú radi slovenské divadlo, sme pre nich takí naturálnejší.
