MARTIN. O druhej matičnej budove v Martine vyšla jedinečná kniha pri príležitosti aktuálnej storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. Biele miesta v dejinách súčasného sídla ustanovizne a národnej kultúrnej pamiatky vyplnil jej autor a riaditeľ Archívu Matice slovenskej Pavol Madura.

„Dejiny tejto budovy doteraz neboli sumárne, no ani dôsledne spracované. Monografia mapuje historické súvislosti od vyslovenia prvotnej myšlienky výstavby nového matičného sídla po oživotvorení spolku v auguste 1919 až po súčasnosť,“ vysvetlil Pavol Madura, ktorý v budove pracuje od roku 2011.
„Obnovená Matica slovenská potrebovala nové priestory, keďže do jej prvej budovy sa po zhabaní matičného majetku uhorským režimom v roku 1875 nasťahovali štátne úrady. Výstavbe však predchádzal zdĺhavý proces vyjednávania s československou vládou a dve kolá architektonickej súťaže,“ doplnil.
Prvý výkop stavby urobil matičný správca Jozef Škultéty v októbri 1924. Budova bola dokončená podľa architektonického návrhu Jána Palkoviča 1. marca 1926. Stavebné náklady sa vyšplhali do výšky vtedajších 2 500 000 Kč.
„Druhá matičná budova bola slávnostné otvorená počas augustových slávností v roku 1926 v prítomnosti 15 až 20-tisíc ľudí. V Martine to bolo jedno z najväčších podujatí dodnes. V monografii sme nezabudli ani na skvostný záhradný areál, ktorý doteraz unikal publikačnému záujmu. Počas ročného výskumu sme objavili mnoho zabudnutého či doteraz nepoznaného,“ spresnil riaditeľ archívu.
V rokoch 1926 – 1975 a opätovne po roku 2000 budova bola a je oficiálnym sídlom Matice slovenskej. Za vyše deväťdesiat rokov bola svedkom mnohých významných udalostí. Z jej pôdy vychádzali impulzy k národnému, kultúrnemu i duchovnému povzneseniu života Slovákov. Budova je aj v 21. storočí jedným z erbových symbolov Matice slovenskej a dominantou mesta Martin, v ktorej stále pulzuje matičný život.

Autor: RR