Keď vás martinské divadlo oslovilo, aby ste sa stali patrónkou tohtoročného festivalu, ako ste to prijali?
- Prijala som to s veľkým prekvapením, lebo som rada, že som tu a vôbec sa toho dožila. Festival je veľmi úspešný a ja som milovala predstavenie martinského divadla Dotyky a spojenia, podľa ktorého teraz nesie názov. Je fantastické, že festival funguje 15 rokov a má svoje symbolické meno. Pretože to bola úžasná inscenácia. Pamätám si, ako sme oslavovali, keď sa hrala u nás v Bratislave.
Keď sa obzriete späť do minulosti, aké boli vaše prvé dotyky a spojenia s martinským divadlom?
- Ako dieťa som tu bola operovaná pre problémy s uchom, lebo v Martine boli vždy dobrí doktori. No a mala som tu krstnú mamu, ktorá ma prvýkrát zobrala sem do divadla, ale už si naozaj nespomeniem, aké to bolo predstavenie.
A aké spomienky sa vám vynárajú na martinských hercov, predovšetkým z vašej generácie?
- Tak ako prichádzali do Bratislavy kolegovia z Martina, tak ku mne prichádzalo aj toto divadlo. Pamätám si, keď sme boli ešte študenti a povedali, že príde Štefan Kvietik, bude hrať prvýkrát Macbetha a bude ho alternovať s Ladislavom Chudíkom. Stáli sme na schodoch a boli sme šťastní. No ale koľko ich vtedy prišlo - celá rodina Kronerovcov, Ctibor Filčík či Marína Kráľovičová a všetci spomínali vždy s veľkou úctou na divadlo. Pre mňa je to dnes historická chvíľa, pretože v tomto divadle všetci títo úžasní herci sedávali. Napríklad, aj Elo Romančík, ktorého som tiež mala veľmi rada a veľa sme spolu hrávali.
A pôjdete sa na nejaké predstavenie z festivalovej ponuky aj pozrieť?
