Čo bolo základom toho, že kým na jeseň získal Fomat sedemnásť bodov tak v odvetnej časti ich nazbieral tridsaťjeden?
– V jesennej analýze kádra nám vyšlo, že po hernej stránke je pripravený, no po kondičnej a silovej je to horšie. Preto sme sa zamerali na odstránenie týchto nedostatkov, pričom sa na nič nečakalo a začali sme pracovať už v novembri. Chalani možno ani poriadne nevedeli, čo sa bude diať, ale ak sa ich na to spýtate

teraz, odpovedia, že to malo význam.
V zime ste absolvovali sústredenie v Tatrách, čo je na treťoligové pomery takisto malo vídané. Ako pomohol tento krok?
– Prioritou bolo naháňanie kondície, ale za rovnako dôležité sme považovali aj utuženie väzieb medzi hráčmi. Mne sa takisto naskytla výborná možnosť trochu spoznať súkromný, rodinný či pracovný život chalanov. V Tatrách sme nabrali kondičku, no tiež vystužili partiu a dozvedeli sa jeden o druhom veci, ktoré by sme inak o sebe nevedeli.

Ďalšou novinkou boli špeciálne kondičné tréningy v Žiline.
– Chalanov sme chceli predovšetkým vytrhnúť z martinského prostredia, aby sa v náročnom období tvrdej prípravy nadýchali „iného vzduchu“, spoznali niečo nové, čo malo pomôcť po psychickej stránke. Makalo sa však naplno. Keď som hráčov videl, ako vyzerali po spiningu pri schádzaní z bicyklov, tak mi ich bolo i trochu ľúto.
Tréningy absolvovalo mužstvo v Sklabini, kde malo akýsi náhradný domov. Zvykli ste si tam?