Aký vplyv majú extrémne horúčavy na ľudské telo, čo sa s ním deje?
Ľudský organizmus má množstvo kompenzačných mechanizmov, ktorými sa dokáže prispôsobiť skutočne extrémnym podmienkam, vrátane horúčav. Ich

posilňovanie či trénovanie môže prospievať zdraviu a zvyšovať odolnosť voči náhlym, či dlhšie trvajúcim výkyvom počasia. Svedčí o tom napríklad blahodárne pôsobenie saunovania, alebo naopak, otužovania. Teplo aktivuje stresové hormóny, rozširuje kožné kapiláry a zvyšuje sa odparovanie tekutín prostredníctvom potu. To má za následok schladzovanie organizmu a zabraňuje jeho prehriatiu.
Pri potení ale vraj človek stráca dôležité látky.

Áno, dochádza ku strate tekutín a minerálov, ktoré musíme primerane nahrádzať pitným režimom a dopĺňaním minerálnych látok, najmä kuchynskej soli. Pri vystavení organizmu dlhodobým horúčavám, ako je tomu teraz, na ktoré nie sme v našom podnebnom pásme navyknutí, však môže dôjsť k vyčerpaniu kompenzačných mechanizmov, k prehriatiu, strate telesných tekutín, minerálovému deficitu a ku kolapsu srdcovocievneho systému. Hovoríme o kolapse z tepla. Najviac sú ohrození starší ľudia, malé deti a aktívni športovci, ktorí by mali obmedziť zvýšenú fyzickú aktivitu a tréning medzi 11. a 15. hodinou. Dôležité je zabezpečiť si dostatočný prísun mineralizovaných tekutín počas celého dňa.
Ako by sa mali ľudia „schladiť“? Pomáha osviežovanie na kúpalisku alebo pitie studenej vody či pochutnávanie na zmrzline?
V prvom rade je dôležité vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu a to