Matej Rajčan z Martina sa najskôr v roku 2016 vybral na bicykli po Európe, potom vlani sám našliapal 1 750 kilometrov naprieč balkánskymi krajinami a tento rok už má za sebou nezabudnuteľný výlet v Gruzínsku. Ako inak – na bicykli.
Impulzom bola knižka
Aktívny športovec hovorí, že znova zatúžil prežiť svoju dovolenku akčným spôsobom. Už mu ani tak neprekážalo, že sedemnásťdňový cyklovýlet absolvoval sám. Počas neho spravil 1 590 kilometrov a nastúpal 15 tisíc výškových metrov.
„Nebol to môj zámer, ale nájsť rovnako šialeného človeka je priam nemožné. Začínam si na to zvykať,“ so smiechom hovorí Matej Rajčan.
Zo začiatku vraj netušil, do ktorej krajiny sa vyberie. Cieľom ale bolo ísť na východ a navštíviť krajinu, ktorá si zachováva svoje tradičné hodnoty a zvyklosti. Keď sa mu však do ruky dostala knižka o Gruzínsku, ktorá ho očarila svojou panenskou prírodou a krásnymi kopcami, bolo rozhodnuté. Vymyslieť najvhodnejšiu trasu trvalo Matejovi dva mesiace plánovania.
„Volil som ju tak, aby prechádzala cez hory, okolo jazier a zároveň som mohol navštíviť všetky význame pamiatky a atrakcie, ktoré krajina ponúka turistom. Na bicykli som ju prešiel celú dookola,“ popisuje.
Vyhladovaný cyklista
Prílet a odlet bol z gruzínskeho mesta Kutaisi. Potom Matej smeroval na sever
do národného parku Svaneti, odkiaľ postupoval cez Veľký Kaukaz na západ do Tbilisi. Z hlavného mesta sa presunul južnou trasou cez Malý Kaukaz k prímorskému mestu Batumi a odtiaľ opäť mieril do vnútrozemia.
Po ceste zdolal tri horské sedlá vo výške nad dve tisíc metrov nad morom. Pri zdolávaní sedla Zagaro vo výške 2 650 m nm, sa Martinčan musel desať kilometrov brodiť snehom a cez záveje po kolená v snehu tlačil pred sebou bicykel.
„Vtedy som siahol až za hranicu svojich psychických a fyzických síl. Dvadsaťštyri hodín som pedáloval len o dvoch banánoch a posúchoch, lebo po ceste nebola
