Hviezdoslav ovládol zhromaždenie, Masaryk sa stal protektorom a vojna neutíchala – aj o tom bolo obnovenie Matice slovenskej 5. augusta 1919. Ako ožila najznámejšia slovenská ustanovizeň, približuje literárny historik Pavol Parenička.
Verejnosti je pojem oživotvorenia Matice slovenskej (MS) málo známy. O čo išlo?
Proces oživotvorenia MS sa začal 1. januára 1919 akoby na regionálnej úrovni v Turčianskom Svätom Martine, ale vonkoncom nešlo o lokálnu vec. Záležitosť okolo obnovenia MS silne rezonovala na celom Slovensku, no aj v širšom v česko-slovenskom kontexte. Popri martinskom sídle vznikali miestne odbory MS, a tak okrem inštitúcie sa vytvárala aj jej členská základňa. Všetko sa dialo na pozadí dramatickej doby, ktorú sprevádzali prvé týždne existencie Československej republiky, dozvuky svetovej vojny, mierová konferencia v Paríži, akési politické vákuum, ale aj sociálne nepokoje, protižidovské pogromy a ozbrojené konflikty. A práve v tomto povojnovom chaose a zmätkoch, v ktorých 4. mája 1919 tragicky zahynul generál Milan R. Štefánik, sa mala obnoviť MS na tradičných základoch z rokov 1863 – 1875, ako boli vedecké, zbierkové, osvetové, spolkové a vydavateľské aktivity.
Dotkol sa vojenský konflikt obnovovania MS? Martin je relatívne ďaleko od slovensko-maďarských hraníc...
Československo-maďarský vojnový konflikt zapríčinil, že sa v marci a júni 1919 dvakrát muselo odložiť plánované konanie Valného zhromaždenia MS ako jej najvyššieho orgánu. Napokon sa uskutočnilo až na tretí pokus 5. augusta 1919 v Turčianskom Sv. Martine. Maďarská Červená armáda ovládla na jar 1919 celé východné Slovensko, čo vyústilo do založenia jej satelitnej Slovenskej republiky rád. Maďarskí boľševici ohrozovali aj Zvolen a Banskú Bystricu, útočili na západoslovenské mestá, vrátane Bratislavy. V dobe železničných i vzdušných trás sa skracovali diaľky, frontové peklo sa mohlo preniesť rýchlo. V ľuďoch stále pretrvával strach z hrôz len nedávno skončenej veľkej vojny.
Z Matice po jej zrušení uhorským režimom v r. 1875 nezostalo nič. Prečo mala nová vláda v Prahe taký záujem obnoviť ju?
Nielen vtedy v Prahe, ale už aj predtým v Turčianskom Sv. Martine, na Slovensku i medzi krajanmi v zahraničí boli permanentné snahy obnoviť MS. Neúspešne sa opakovali doma ešte za Uhorska, pričom v r. 1893 – 1904 vyvíjala činnosť MS v Amerike. No až rok 1918 bol prevratným a prelomovým. Československá vláda všemožne z kultúrno-politických i sociálno-psychologických dôvodov podporovala v čo najrýchlejšom termíne opätovné zriadenie MS. Spolok totiž predstavoval pre Slovákov symbol a legendu, vzdor a rezistenciu proti útlaku, nezničiteľnosť a večnosť ich národného ducha. Zvesť o obnovení MS dávala ľuďom nádej na slobodnejší, lepší a spravodlivejší život v novej česko-slovenskej vlasti.
