Vrútky ešte v minulej sezóne hrali okresnú súťaž, Martin stále nemá svoj domovský stánok, turčianske kluby sa sťažujú na nedostatok hráčov.V podobnom duchu by sme mohli dlho pokračovať. Ako je možné, že v takejto situácii fungujú v Turčianskych Tepliciach dva mužské tímy hrajúce stredoslovenské súťaže?
Tak Turčianske Teplice ako aj Diviaky patria na futbalovú mapu Slovenska, pretože majú svoju tradíciu, v klubových štruktúrach robia zanietení ľudia, ktorí sú ochotní veľa obetovať. V Tepliciach sa výborne pracovalo s mládežou, teraz je v tomto smere trochu útlm, ale zas sa na tomto poli viac darí Diviakom. Takto sa to celou históriu futbalu v našom meste zatiaľ prirodzene prelieva. Práve práca s mládežou je alfa a omega všetkého, pri nej všetko začína i končí a na to by mali Tepličania aj Diviačania myslieť.
