Sobota, 15. máj, 2021 | Meniny má ŽofiaKrížovkyKrížovky

Zomrel Ondrej Kučera, jeden z posledných priamych účastníkov SNP

Ondrej Kučera zažil strašné časy, kopal masové hroby pre svojich rodákov, peklom bolo bombardovanie Drážďan.

Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. (Zdroj: Roman Kopka)

V nedeľu 27. decembra dotĺklo srdce Ondreja Kučeru, rodáka zo Sklabine. Mal iba pätnásť, keď sa aktívne zapojil do SNP. Po jeho potlačení ho fašisti odvliekli na nútené práce do Nemecka. Po zadržaní kopal masové hroby pre svojich spoluobčanov, myslel si, že v nich tiež skončí. Zažil aj koncentračný tábor a zázrakom prežil bombardovanoe Drážďan.

Hrdina SNP Ondrej Kučera má pohreb dnes v rodnej Sklabini. Pripomeňme si jeho príbeh, ktorý nám vyrozprával vlani začiatkom augusta pred 75. výročím povstania. Tie hrôzy, ktoré prežil si nevieme predstaviť. Na jeho odkaz nesmieme zabudnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Vojna je hrozná vec a mnohí z nás máme šťastie, že sme ju nikdy nezažili. Toľko útrap, bolestí a strachu, ktoré ľudia v týchto zlých časoch prežili, si nevieme ani predstaviť. Z každej strany číhala smrť, zabíjanie a vraždenie sa stalo bežnou normou.

„Pamätám si, že keď niekto umrel, len sme si s povzdychom povedali, už to má za sebou. A pritom išlo o kamaráta či známeho,“ začal rozprávanie vtedy 92-ročný Ondrej Kučera.

Mal iba pätnásť rokov, keď sa v rodnej Sklabini zapojil do Slovenského národného povstania.

„Ani som netušil, o čo poriadne ide. Až neskôr som sa dozvedel, že sa v Kantore centralizovali roztrúsené partizánske skupiny z rôznych kútov Turca či Liptova. Jednou z mojich prvých úloh bolo strážiť voz zo zbraňami, ktoré boli prikryté slamou. V prípade nutnosti som ich mal zaviesť na dohovorené miesto. No k tomu nedošlo. Neskôr som dvakrát doručoval varovné listy do Sučian a Podhradia. Prvý raz išlo všetko bez problémov, no druhýkrát som už čelil streľbe fašistov, ktorí sa už sťahovali ku Sklabini. Veľmi som vtedy riskoval, aj som za to dostal od otca poriadne vynadané,“ spomína na udalosti z roku 1944 Ondrej Kučera.

Skryť Vypnúť reklamu

Kopal hrob svojim druhom

Mladý chlapec z kopca nad Sklabiňou videl, ako fašisti vypálili Sklabinský Podzámok. Potom si to namierili do ich dediny.

„Chcel som varovať otca, a tak som zbehol domov. Stalo sa mi to osudné. Nemci prišli rabovať. Brali hydinu i dobytok, ktorý pozabíjali ešte v Sklabinskom Pod-zámku. Všetko sme im museli vydať. Keďže som trochu vedel po nemecky, tak ma brali zo sebou aj do susedného dvora, kde videli husi. Sused mi neskôr v zajatí aj vyčítal, prečo som Nemcov doviedol aj k nim, nevedel pochopiť, že išli od domu k domu a rabovali.“

Fašisti sa ale len s rabovaním neuspokojili. Ľudí zhromaždili pred Skuhrov dom s tým, že ich poučia, ako sa majú chovať, keď prídu partizáni.

„Bola to len zámienka. Nastúpených chlapov odvliekli cez Diakovú do Martina. Bol som medzi nimi aj ja. Niektorým sa podarilo poza chrbty esesákom utiecť. My sme napokon skončili v pivniciach veliteľstva Hlinkovej gardy (Jančiarikovský dom pri železničnej stanici), kde nás vyšetrovali. Zvedaví boli najmä na to, čo kto robil, keď boli v dedine partizáni a či sme ich poznali,“ opísal výsluchy Ondrej Kučera.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemci mužov starších ako 60 rokov pustili domov, no mladších naložili na korbu nákladného auta, kde boli lopaty a čakany.

„Odviezli nás na Bukoviny a nakázali nám kopať jamy. Juraj Bobček-Bartoš zašepkal, že takú jamu si museli kopať zajatí partizáni na Kaukaze. Vedel, o čo ide a čo príde. Pri kopaní na nás Nemci neustále revali, strieľali do vzduchu, hádzali ručné granáty. Bol to strašný neľudský nátlak a oni sa na tom ešte zabávali,“ zdôrazňoval Ondrej Kučera.

Keď Sklabinčania jamu vykopali, esesák Harms, zodpovedný za tragédiu na Bukovinách, začal čítať mená. Prečítaní sa presunuli k sediacim zajatcom na pažiti a s položenými rukami na kolenách čakali na svoj koniec. Žiaľ, aj sa tak stalo, všetkých pobili.

„Nás odviezli do mestskej väznice. Keď nás na druhý deň opäť naložili na korbu auta, mysleli sme, že nás odvezú opäť na Bukoviny a tam že budeme musieť pochovať svojich druhov. Očakávali sme, že potom príde rad na nás, že nás pobijú. Lenže auto si to nasmerovalo do Vrútok na stanicu. Museli sme nastúpiť do pripravených svinčákov, ktoré pripojili k osobnému vlaku a odviezli nás na Myjavu. Pamätám si na jednu ženu, ktorá v každej stanici vystúpila z vozňa a počas jazdy v okolí Starej Turej oznamovala ľuďom, že v tých svinčákoch sú zajatí Slováci. Mnohí nám do vagónov hádzali jedlo, ovocie a cigarety. Tá žena strašne riskovala, veď ju mohli za to zabiť,“ spomína na hrdinstvo neznámej ženy Ondrej Kučera.

Z Malaciek do lágra

Zajatci, aj naši z Turca, strávili mesiac v Malackách a robili na letisku Nový Dvor. Keď padla Banská Bystrica – 27. októbra 1944, Hlinkovi gardisti ich odviezli na nákladnú stanicu, nahnali do zašpinených svinčákov. Ani slamu pripravenú na peróne im nedali.

„Pri ceste do Mühlbergu sa k nám správali sproste, neustále nám nadávali do banditov, vyhrážali sa nám, že všetci podochneme a nikto z nás sa domov nevráti. Pri zastaveniach v rôznych mestách nám nedovolili vystúpiť zo svinčákov, kde sme sa päťdesiati tiesnili. Až jeden Nemec nám to potom v Kolíne povolil, čo sa gardistom vôbec, ale vôbec nepozdávalo. No čušali a podriadili sa. Pamätám si, ako sa Nemci čudovali, ako sa Slovák môže takto správať k Slovákovi,“ hovorí Ondrej Kučera.

Život v kmeňovom lágri Mühlberg IVB bol na vtedajšie pomery znesiteľný, no zajatcov sužoval strašný hlad.

V Drážďanoch prežil peklo

„Vedeli sme, že sme tam len dočasne a že nás zas kdesi odvlečú na roboty. V novembri 1944, bolo nás pätnásť, nás odviezli do Drážďan. Pracovali sme v nemocnici, ešte aj nemecký veliteľ sa k nám správal vľúdne a zabezpečil nám takú stravu, akú mali aj vojaci. Už sme si mysleli, že tu v pokoji prečkáme vojnu. No anglo-americké nálety spojencov na mesto z 13. februára 1945, ktoré ho prakticky zrovnali zo zemou, priniesli strašné peklo. Pri bombardovaní zahynulo i sedem mojich druhov, šiesti zo Sklabine a jeden z Prievidze, ja dodnes neviem, ako som to všetko prežil. Všade okolo mňa umierali ľudia. Pamätám si na Poľku, ako ma pri nálete v panike šklbala za golier plášťa a kričala panenka Mária Czenstochowska. Veľmi chcela, aby som sa aj ja modlil. Odtrhol som sa od nej, ustúpil o pár krokov a v tom sa na ňu zrútil strop,“ opísal ďalší hrôzostrašný zážitok Ondrej Kučera.

Ani on sa nevyhol zraneniu, mal poranenú hlavu, spálené ruky, pálili ho oči, nič poriadne nevidel. Ocitol sa na ulici. Policajti so zdravotníkmi zbierali ranených, no uštedrovali aj rany z milosti.

„Vedel som, že sa musím akosi pozviechať, inak by ma zastrelili. Z posledných síl sa mi to podarilo,“ hovorí Ondrej Kučera, ktorý keď sa dal „dokopy“, pracoval v drážďanských mestských záhradách a neskôr v plynárňach.

Na Prahu

Koniec vojny ho napokon zastihol na území Československa, kde ich Nemci ako zajatcov odsunuli, aby pri bojoch neprebehli k postupujúcej Červenej armáde.

„Tá oslobodila Teplice. Bol som vtedy v skupine so Srbmi. Tí v rozhlase zachytili, ako volá Praha o pomoc a neváhali sa tam vybrať. Ja som už nechcel, no jeden zo srbských zajatcov Ljubo Iljič ma riadne spucoval, že je to moje hlavné mesto, ktoré potrebuje pomoc. Cestu som prespal, keď sme do Prahy prišli, tak už ju Červená armáda oslobodzovala, v uliciach sa ešte strieľalo. Do bojov sme sa už nezapojili. Bol som strašne unavený, ani neviem, ako som sa ocitol u jednej pražskej rodiny, ktorá má ubytovala. Chceli, aby som už u nich zostal, no mňa to ťahalo domov. Cesta bola strastiplná, ale napokon sa mi to v polovici júla podarilo, deťom po predĺženom školskom roku akurát začali prázdniny. Zo Žiliny ma do Turca doviezol nejaký gazda z Oravy, za sto korún,“ smeje sa s odstupom rokov Ondrej Kučera.

Nikdy sa necítil byť hrdinom

Doma ho privítali rodičia a po krátkom zvítaní už poobede ostrmoval ďatelinu.

„S návratom sa mi spája aj smutný zážitok, keď som susedovi musel povedať, že jeho jediný syn sa už nevráti, zahynul v Drážďanoch. Vravia mi, že som hrdina, no ja som sa tak nikdy necítil. Mal som len veľmi veľa šťastia, náhoda mi viackrát zachránila život. Nepotrpím si ani na medaily, aj keď ich už niekoľko mám. Dôležitejšie sú spomienky, tie mi nikto nezoberie,“ myslí si rodák zo Sklabine, ktorému sa nepáči, ako sa u nás toleruje ľudáctvo, ako sa stavajú pomníky fašistom a ich prisluhovačom.

„Tí, ktorí tak robia, nevedia, komu to vlastne veria,“ zakončil rozprávanie Ondrej Kučera.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  3. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  4. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  5. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  6. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  7. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  8. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  9. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  10. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  1. Ľudia vymieňajú autá za elektrobicykle. Záujem v Trenčíne rastie
  2. Opäť štartuje projekt Futbal v meste
  3. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  4. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  5. Atos stavia v Bulharsku nový špičkový superpočítač EuroHPC
  6. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  7. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  8. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  9. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  10. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 15 774
  2. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 11 818
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 9 713
  4. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 533
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 8 529
  6. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 6 984
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 819
  8. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 6 198
  9. Hľadáte firmu na predaj? Poradíme vám, ako ju nájsť 5 640
  10. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 5 564
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Bytová jednotka v Kláštore pod Znievom zhorela do tla. Rodina prišla o všetko.

Príčina požiaru je v štádiu vyšetrovania. Starostka prosí ľudí o pomoc.

10 h
Stromová hojdačka v Trebostove.

Aj v Turci máme čarovné miesta, kde výletníkov prekvapí obľúbená atrakcia, stromová hojdačka. Jedna z nich sa nachádza v Trebostove.

13 h
Branislav Bernát si vyskúša francúzsku ligu.

Martinský odchovanec Branislav Bernát skúsi šťastie vo Francúzku.

16 h
Prednostne sa do škôlok dostanú predškoláci. Predprimárne 
vzdelávanie majú povinné.

Nová legislatíva sa týka aj takzvaného odkladu školskej dochádzky.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Medvedica s dvomi malými prechádzala cez pole.

13. máj

Nad mestom sa šíri čierny dym. Oheň hasia hasiči z Levíc a Vrábeľ.

15 h

Ligová licencia pre budúcu sezónu? Vraj určite áno!

13. máj

Miloš Jeseňák, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie Univerzitnej nemocnice Martin, tvrdí, že očkovanie je jediná cesta k zlepšeniu situácie. Bez neho môžeme rátať s ďalšou vlnou.

13. máj

Už ste čítali?