Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Zomrel Ondrej Kučera, jeden z posledných priamych účastníkov SNP

Ondrej Kučera zažil strašné časy, kopal masové hroby pre svojich rodákov, peklom bolo bombardovanie Drážďan.

Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. (Zdroj: Roman Kopka)

V nedeľu 27. decembra dotĺklo srdce Ondreja Kučeru, rodáka zo Sklabine. Mal iba pätnásť, keď sa aktívne zapojil do SNP. Po jeho potlačení ho fašisti odvliekli na nútené práce do Nemecka. Po zadržaní kopal masové hroby pre svojich spoluobčanov, myslel si, že v nich tiež skončí. Zažil aj koncentračný tábor a zázrakom prežil bombardovanoe Drážďan.

Hrdina SNP Ondrej Kučera má pohreb dnes v rodnej Sklabini. Pripomeňme si jeho príbeh, ktorý nám vyrozprával vlani začiatkom augusta pred 75. výročím povstania. Tie hrôzy, ktoré prežil si nevieme predstaviť. Na jeho odkaz nesmieme zabudnúť.

SkryťVypnúť reklamu

Vojna je hrozná vec a mnohí z nás máme šťastie, že sme ju nikdy nezažili. Toľko útrap, bolestí a strachu, ktoré ľudia v týchto zlých časoch prežili, si nevieme ani predstaviť. Z každej strany číhala smrť, zabíjanie a vraždenie sa stalo bežnou normou.

„Pamätám si, že keď niekto umrel, len sme si s povzdychom povedali, už to má za sebou. A pritom išlo o kamaráta či známeho,“ začal rozprávanie vtedy 92-ročný Ondrej Kučera.

Mal iba pätnásť rokov, keď sa v rodnej Sklabini zapojil do Slovenského národného povstania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ani som netušil, o čo poriadne ide. Až neskôr som sa dozvedel, že sa v Kantore centralizovali roztrúsené partizánske skupiny z rôznych kútov Turca či Liptova. Jednou z mojich prvých úloh bolo strážiť voz zo zbraňami, ktoré boli prikryté slamou. V prípade nutnosti som ich mal zaviesť na dohovorené miesto. No k tomu nedošlo. Neskôr som dvakrát doručoval varovné listy do Sučian a Podhradia. Prvý raz išlo všetko bez problémov, no druhýkrát som už čelil streľbe fašistov, ktorí sa už sťahovali ku Sklabini. Veľmi som vtedy riskoval, aj som za to dostal od otca poriadne vynadané,“ spomína na udalosti z roku 1944 Ondrej Kučera.

SkryťVypnúť reklamu

Kopal hrob svojim druhom

Mladý chlapec z kopca nad Sklabiňou videl, ako fašisti vypálili Sklabinský Podzámok. Potom si to namierili do ich dediny.

„Chcel som varovať otca, a tak som zbehol domov. Stalo sa mi to osudné. Nemci prišli rabovať. Brali hydinu i dobytok, ktorý pozabíjali ešte v Sklabinskom Pod-zámku. Všetko sme im museli vydať. Keďže som trochu vedel po nemecky, tak ma brali zo sebou aj do susedného dvora, kde videli husi. Sused mi neskôr v zajatí aj vyčítal, prečo som Nemcov doviedol aj k nim, nevedel pochopiť, že išli od domu k domu a rabovali.“

Fašisti sa ale len s rabovaním neuspokojili. Ľudí zhromaždili pred Skuhrov dom s tým, že ich poučia, ako sa majú chovať, keď prídu partizáni.

„Bola to len zámienka. Nastúpených chlapov odvliekli cez Diakovú do Martina. Bol som medzi nimi aj ja. Niektorým sa podarilo poza chrbty esesákom utiecť. My sme napokon skončili v pivniciach veliteľstva Hlinkovej gardy (Jančiarikovský dom pri železničnej stanici), kde nás vyšetrovali. Zvedaví boli najmä na to, čo kto robil, keď boli v dedine partizáni a či sme ich poznali,“ opísal výsluchy Ondrej Kučera.

SkryťVypnúť reklamu

Nemci mužov starších ako 60 rokov pustili domov, no mladších naložili na korbu nákladného auta, kde boli lopaty a čakany.

„Odviezli nás na Bukoviny a nakázali nám kopať jamy. Juraj Bobček-Bartoš zašepkal, že takú jamu si museli kopať zajatí partizáni na Kaukaze. Vedel, o čo ide a čo príde. Pri kopaní na nás Nemci neustále revali, strieľali do vzduchu, hádzali ručné granáty. Bol to strašný neľudský nátlak a oni sa na tom ešte zabávali,“ zdôrazňoval Ondrej Kučera.

Keď Sklabinčania jamu vykopali, esesák Harms, zodpovedný za tragédiu na Bukovinách, začal čítať mená. Prečítaní sa presunuli k sediacim zajatcom na pažiti a s položenými rukami na kolenách čakali na svoj koniec. Žiaľ, aj sa tak stalo, všetkých pobili.

„Nás odviezli do mestskej väznice. Keď nás na druhý deň opäť naložili na korbu auta, mysleli sme, že nás odvezú opäť na Bukoviny a tam že budeme musieť pochovať svojich druhov. Očakávali sme, že potom príde rad na nás, že nás pobijú. Lenže auto si to nasmerovalo do Vrútok na stanicu. Museli sme nastúpiť do pripravených svinčákov, ktoré pripojili k osobnému vlaku a odviezli nás na Myjavu. Pamätám si na jednu ženu, ktorá v každej stanici vystúpila z vozňa a počas jazdy v okolí Starej Turej oznamovala ľuďom, že v tých svinčákoch sú zajatí Slováci. Mnohí nám do vagónov hádzali jedlo, ovocie a cigarety. Tá žena strašne riskovala, veď ju mohli za to zabiť,“ spomína na hrdinstvo neznámej ženy Ondrej Kučera.

Z Malaciek do lágra

Zajatci, aj naši z Turca, strávili mesiac v Malackách a robili na letisku Nový Dvor. Keď padla Banská Bystrica – 27. októbra 1944, Hlinkovi gardisti ich odviezli na nákladnú stanicu, nahnali do zašpinených svinčákov. Ani slamu pripravenú na peróne im nedali.

„Pri ceste do Mühlbergu sa k nám správali sproste, neustále nám nadávali do banditov, vyhrážali sa nám, že všetci podochneme a nikto z nás sa domov nevráti. Pri zastaveniach v rôznych mestách nám nedovolili vystúpiť zo svinčákov, kde sme sa päťdesiati tiesnili. Až jeden Nemec nám to potom v Kolíne povolil, čo sa gardistom vôbec, ale vôbec nepozdávalo. No čušali a podriadili sa. Pamätám si, ako sa Nemci čudovali, ako sa Slovák môže takto správať k Slovákovi,“ hovorí Ondrej Kučera.

Život v kmeňovom lágri Mühlberg IVB bol na vtedajšie pomery znesiteľný, no zajatcov sužoval strašný hlad.

V Drážďanoch prežil peklo

„Vedeli sme, že sme tam len dočasne a že nás zas kdesi odvlečú na roboty. V novembri 1944, bolo nás pätnásť, nás odviezli do Drážďan. Pracovali sme v nemocnici, ešte aj nemecký veliteľ sa k nám správal vľúdne a zabezpečil nám takú stravu, akú mali aj vojaci. Už sme si mysleli, že tu v pokoji prečkáme vojnu. No anglo-americké nálety spojencov na mesto z 13. februára 1945, ktoré ho prakticky zrovnali zo zemou, priniesli strašné peklo. Pri bombardovaní zahynulo i sedem mojich druhov, šiesti zo Sklabine a jeden z Prievidze, ja dodnes neviem, ako som to všetko prežil. Všade okolo mňa umierali ľudia. Pamätám si na Poľku, ako ma pri nálete v panike šklbala za golier plášťa a kričala panenka Mária Czenstochowska. Veľmi chcela, aby som sa aj ja modlil. Odtrhol som sa od nej, ustúpil o pár krokov a v tom sa na ňu zrútil strop,“ opísal ďalší hrôzostrašný zážitok Ondrej Kučera.

Ani on sa nevyhol zraneniu, mal poranenú hlavu, spálené ruky, pálili ho oči, nič poriadne nevidel. Ocitol sa na ulici. Policajti so zdravotníkmi zbierali ranených, no uštedrovali aj rany z milosti.

„Vedel som, že sa musím akosi pozviechať, inak by ma zastrelili. Z posledných síl sa mi to podarilo,“ hovorí Ondrej Kučera, ktorý keď sa dal „dokopy“, pracoval v drážďanských mestských záhradách a neskôr v plynárňach.

Na Prahu

Koniec vojny ho napokon zastihol na území Československa, kde ich Nemci ako zajatcov odsunuli, aby pri bojoch neprebehli k postupujúcej Červenej armáde.

„Tá oslobodila Teplice. Bol som vtedy v skupine so Srbmi. Tí v rozhlase zachytili, ako volá Praha o pomoc a neváhali sa tam vybrať. Ja som už nechcel, no jeden zo srbských zajatcov Ljubo Iljič ma riadne spucoval, že je to moje hlavné mesto, ktoré potrebuje pomoc. Cestu som prespal, keď sme do Prahy prišli, tak už ju Červená armáda oslobodzovala, v uliciach sa ešte strieľalo. Do bojov sme sa už nezapojili. Bol som strašne unavený, ani neviem, ako som sa ocitol u jednej pražskej rodiny, ktorá má ubytovala. Chceli, aby som už u nich zostal, no mňa to ťahalo domov. Cesta bola strastiplná, ale napokon sa mi to v polovici júla podarilo, deťom po predĺženom školskom roku akurát začali prázdniny. Zo Žiliny ma do Turca doviezol nejaký gazda z Oravy, za sto korún,“ smeje sa s odstupom rokov Ondrej Kučera.

Nikdy sa necítil byť hrdinom

Doma ho privítali rodičia a po krátkom zvítaní už poobede ostrmoval ďatelinu.

„S návratom sa mi spája aj smutný zážitok, keď som susedovi musel povedať, že jeho jediný syn sa už nevráti, zahynul v Drážďanoch. Vravia mi, že som hrdina, no ja som sa tak nikdy necítil. Mal som len veľmi veľa šťastia, náhoda mi viackrát zachránila život. Nepotrpím si ani na medaily, aj keď ich už niekoľko mám. Dôležitejšie sú spomienky, tie mi nikto nezoberie,“ myslí si rodák zo Sklabine, ktorému sa nepáči, ako sa u nás toleruje ľudáctvo, ako sa stavajú pomníky fašistom a ich prisluhovačom.

„Tí, ktorí tak robia, nevedia, komu to vlastne veria,“ zakončil rozprávanie Ondrej Kučera.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 096
  5. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 1 988
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 527
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 429
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 159

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  2. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  3. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  4. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  5. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  6. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  7. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  8. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 162
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 122
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 695
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 4 553
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 384
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 356
  7. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 267
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 198
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podľa Andreja Doležala by sa výsledky štúdie mali posúdiť komlexne.

Rezort dopravy sa rozhoduje o najideálnejšom severojužnom prepojení Slovenska.


17 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


22 h
Na Bystričke majú slušný káder, veľké zásahy počas zimy neplánujú.

Turčianska Štiavnička hlási dva zaujímavé návraty, ich sused zo Sučian priviedol k tímu nového trénera. Na Bystričke a v Blatnici až také veľké zásahy do kádrov neplánujú.


21 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  2. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  3. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  4. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  5. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  6. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  7. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  8. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 162
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 122
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 695
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 4 553
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 384
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 356
  7. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 267
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 198
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?