Streda, 3. marec, 2021 | Meniny má Bohumil, BohumilaKrížovkyKrížovky

Zomrel Ondrej Kučera, jeden z posledných priamych účastníkov SNP

Ondrej Kučera zažil strašné časy, kopal masové hroby pre svojich rodákov, peklom bolo bombardovanie Drážďan.

Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. Ondrej Kučera mal pätnásť rokov, keď ho fašisti odvliekli do Nemecka. (Zdroj: Roman Kopka)

V nedeľu 27. decembra dotĺklo srdce Ondreja Kučeru, rodáka zo Sklabine. Mal iba pätnásť, keď sa aktívne zapojil do SNP. Po jeho potlačení ho fašisti odvliekli na nútené práce do Nemecka. Po zadržaní kopal masové hroby pre svojich spoluobčanov, myslel si, že v nich tiež skončí. Zažil aj koncentračný tábor a zázrakom prežil bombardovanoe Drážďan.

Hrdina SNP Ondrej Kučera má pohreb dnes v rodnej Sklabini. Pripomeňme si jeho príbeh, ktorý nám vyrozprával vlani začiatkom augusta pred 75. výročím povstania. Tie hrôzy, ktoré prežil si nevieme predstaviť. Na jeho odkaz nesmieme zabudnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Vojna je hrozná vec a mnohí z nás máme šťastie, že sme ju nikdy nezažili. Toľko útrap, bolestí a strachu, ktoré ľudia v týchto zlých časoch prežili, si nevieme ani predstaviť. Z každej strany číhala smrť, zabíjanie a vraždenie sa stalo bežnou normou.

„Pamätám si, že keď niekto umrel, len sme si s povzdychom povedali, už to má za sebou. A pritom išlo o kamaráta či známeho,“ začal rozprávanie vtedy 92-ročný Ondrej Kučera.

Mal iba pätnásť rokov, keď sa v rodnej Sklabini zapojil do Slovenského národného povstania.

„Ani som netušil, o čo poriadne ide. Až neskôr som sa dozvedel, že sa v Kantore centralizovali roztrúsené partizánske skupiny z rôznych kútov Turca či Liptova. Jednou z mojich prvých úloh bolo strážiť voz zo zbraňami, ktoré boli prikryté slamou. V prípade nutnosti som ich mal zaviesť na dohovorené miesto. No k tomu nedošlo. Neskôr som dvakrát doručoval varovné listy do Sučian a Podhradia. Prvý raz išlo všetko bez problémov, no druhýkrát som už čelil streľbe fašistov, ktorí sa už sťahovali ku Sklabini. Veľmi som vtedy riskoval, aj som za to dostal od otca poriadne vynadané,“ spomína na udalosti z roku 1944 Ondrej Kučera.

Skryť Vypnúť reklamu

Kopal hrob svojim druhom

Mladý chlapec z kopca nad Sklabiňou videl, ako fašisti vypálili Sklabinský Podzámok. Potom si to namierili do ich dediny.

„Chcel som varovať otca, a tak som zbehol domov. Stalo sa mi to osudné. Nemci prišli rabovať. Brali hydinu i dobytok, ktorý pozabíjali ešte v Sklabinskom Pod-zámku. Všetko sme im museli vydať. Keďže som trochu vedel po nemecky, tak ma brali zo sebou aj do susedného dvora, kde videli husi. Sused mi neskôr v zajatí aj vyčítal, prečo som Nemcov doviedol aj k nim, nevedel pochopiť, že išli od domu k domu a rabovali.“

Fašisti sa ale len s rabovaním neuspokojili. Ľudí zhromaždili pred Skuhrov dom s tým, že ich poučia, ako sa majú chovať, keď prídu partizáni.

„Bola to len zámienka. Nastúpených chlapov odvliekli cez Diakovú do Martina. Bol som medzi nimi aj ja. Niektorým sa podarilo poza chrbty esesákom utiecť. My sme napokon skončili v pivniciach veliteľstva Hlinkovej gardy (Jančiarikovský dom pri železničnej stanici), kde nás vyšetrovali. Zvedaví boli najmä na to, čo kto robil, keď boli v dedine partizáni a či sme ich poznali,“ opísal výsluchy Ondrej Kučera.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemci mužov starších ako 60 rokov pustili domov, no mladších naložili na korbu nákladného auta, kde boli lopaty a čakany.

„Odviezli nás na Bukoviny a nakázali nám kopať jamy. Juraj Bobček-Bartoš zašepkal, že takú jamu si museli kopať zajatí partizáni na Kaukaze. Vedel, o čo ide a čo príde. Pri kopaní na nás Nemci neustále revali, strieľali do vzduchu, hádzali ručné granáty. Bol to strašný neľudský nátlak a oni sa na tom ešte zabávali,“ zdôrazňoval Ondrej Kučera.

Keď Sklabinčania jamu vykopali, esesák Harms, zodpovedný za tragédiu na Bukovinách, začal čítať mená. Prečítaní sa presunuli k sediacim zajatcom na pažiti a s položenými rukami na kolenách čakali na svoj koniec. Žiaľ, aj sa tak stalo, všetkých pobili.

„Nás odviezli do mestskej väznice. Keď nás na druhý deň opäť naložili na korbu auta, mysleli sme, že nás odvezú opäť na Bukoviny a tam že budeme musieť pochovať svojich druhov. Očakávali sme, že potom príde rad na nás, že nás pobijú. Lenže auto si to nasmerovalo do Vrútok na stanicu. Museli sme nastúpiť do pripravených svinčákov, ktoré pripojili k osobnému vlaku a odviezli nás na Myjavu. Pamätám si na jednu ženu, ktorá v každej stanici vystúpila z vozňa a počas jazdy v okolí Starej Turej oznamovala ľuďom, že v tých svinčákoch sú zajatí Slováci. Mnohí nám do vagónov hádzali jedlo, ovocie a cigarety. Tá žena strašne riskovala, veď ju mohli za to zabiť,“ spomína na hrdinstvo neznámej ženy Ondrej Kučera.

Z Malaciek do lágra

Zajatci, aj naši z Turca, strávili mesiac v Malackách a robili na letisku Nový Dvor. Keď padla Banská Bystrica – 27. októbra 1944, Hlinkovi gardisti ich odviezli na nákladnú stanicu, nahnali do zašpinených svinčákov. Ani slamu pripravenú na peróne im nedali.

„Pri ceste do Mühlbergu sa k nám správali sproste, neustále nám nadávali do banditov, vyhrážali sa nám, že všetci podochneme a nikto z nás sa domov nevráti. Pri zastaveniach v rôznych mestách nám nedovolili vystúpiť zo svinčákov, kde sme sa päťdesiati tiesnili. Až jeden Nemec nám to potom v Kolíne povolil, čo sa gardistom vôbec, ale vôbec nepozdávalo. No čušali a podriadili sa. Pamätám si, ako sa Nemci čudovali, ako sa Slovák môže takto správať k Slovákovi,“ hovorí Ondrej Kučera.

Život v kmeňovom lágri Mühlberg IVB bol na vtedajšie pomery znesiteľný, no zajatcov sužoval strašný hlad.

V Drážďanoch prežil peklo

„Vedeli sme, že sme tam len dočasne a že nás zas kdesi odvlečú na roboty. V novembri 1944, bolo nás pätnásť, nás odviezli do Drážďan. Pracovali sme v nemocnici, ešte aj nemecký veliteľ sa k nám správal vľúdne a zabezpečil nám takú stravu, akú mali aj vojaci. Už sme si mysleli, že tu v pokoji prečkáme vojnu. No anglo-americké nálety spojencov na mesto z 13. februára 1945, ktoré ho prakticky zrovnali zo zemou, priniesli strašné peklo. Pri bombardovaní zahynulo i sedem mojich druhov, šiesti zo Sklabine a jeden z Prievidze, ja dodnes neviem, ako som to všetko prežil. Všade okolo mňa umierali ľudia. Pamätám si na Poľku, ako ma pri nálete v panike šklbala za golier plášťa a kričala panenka Mária Czenstochowska. Veľmi chcela, aby som sa aj ja modlil. Odtrhol som sa od nej, ustúpil o pár krokov a v tom sa na ňu zrútil strop,“ opísal ďalší hrôzostrašný zážitok Ondrej Kučera.

Ani on sa nevyhol zraneniu, mal poranenú hlavu, spálené ruky, pálili ho oči, nič poriadne nevidel. Ocitol sa na ulici. Policajti so zdravotníkmi zbierali ranených, no uštedrovali aj rany z milosti.

„Vedel som, že sa musím akosi pozviechať, inak by ma zastrelili. Z posledných síl sa mi to podarilo,“ hovorí Ondrej Kučera, ktorý keď sa dal „dokopy“, pracoval v drážďanských mestských záhradách a neskôr v plynárňach.

Na Prahu

Koniec vojny ho napokon zastihol na území Československa, kde ich Nemci ako zajatcov odsunuli, aby pri bojoch neprebehli k postupujúcej Červenej armáde.

„Tá oslobodila Teplice. Bol som vtedy v skupine so Srbmi. Tí v rozhlase zachytili, ako volá Praha o pomoc a neváhali sa tam vybrať. Ja som už nechcel, no jeden zo srbských zajatcov Ljubo Iljič ma riadne spucoval, že je to moje hlavné mesto, ktoré potrebuje pomoc. Cestu som prespal, keď sme do Prahy prišli, tak už ju Červená armáda oslobodzovala, v uliciach sa ešte strieľalo. Do bojov sme sa už nezapojili. Bol som strašne unavený, ani neviem, ako som sa ocitol u jednej pražskej rodiny, ktorá má ubytovala. Chceli, aby som už u nich zostal, no mňa to ťahalo domov. Cesta bola strastiplná, ale napokon sa mi to v polovici júla podarilo, deťom po predĺženom školskom roku akurát začali prázdniny. Zo Žiliny ma do Turca doviezol nejaký gazda z Oravy, za sto korún,“ smeje sa s odstupom rokov Ondrej Kučera.

Nikdy sa necítil byť hrdinom

Doma ho privítali rodičia a po krátkom zvítaní už poobede ostrmoval ďatelinu.

„S návratom sa mi spája aj smutný zážitok, keď som susedovi musel povedať, že jeho jediný syn sa už nevráti, zahynul v Drážďanoch. Vravia mi, že som hrdina, no ja som sa tak nikdy necítil. Mal som len veľmi veľa šťastia, náhoda mi viackrát zachránila život. Nepotrpím si ani na medaily, aj keď ich už niekoľko mám. Dôležitejšie sú spomienky, tie mi nikto nezoberie,“ myslí si rodák zo Sklabine, ktorému sa nepáči, ako sa u nás toleruje ľudáctvo, ako sa stavajú pomníky fašistom a ich prisluhovačom.

„Tí, ktorí tak robia, nevedia, komu to vlastne veria,“ zakončil rozprávanie Ondrej Kučera.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  2. Študuj aj popri zamestnaní! Moderná vysoká škola!
  3. Čo zamestná mladého človeka v dobe 4.0?
  4. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  5. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  6. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  7. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  1. BILLA má nový vernostný program pre deti – „SuperOsma“
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  3. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  4. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  5. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  6. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  7. FVT orientovaná na modernú výučbu prepojenú s praxou
  8. 26 years of providing you with essential information
  9. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 21 013
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 14 994
  3. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 366
  4. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 7 001
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 6 982
  6. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 716
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 137
  8. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 6 131
  9. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 5 998
  10. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 5 689
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovenské národné povstanie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Oslavy SNP

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Bambusky ostávajú uzatvorené.

Pokračuje karanténa lokality, obyvateľov a jednotlivých bytových jednotiek.

7 h
Matej Siva s rodinou.

Odchovanec martinského Fomatu Matej Siva vybojoval v drese Ružomberka majstrovský titul a v tej istej sezóne dvíhal nad hlavu i Slovenský pohár. Prestížny a v celom futbalovom svete cenený double získal ako dvadsaťjedenročný. Nebol ďaleko ani od toho, aby zažil majstrovské oslavy v Česku.

7 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

Necovidoví pacienti čakajú na operácie aj niekoľko mesiacov. Ak sa situácia nezlepší, hrozí ešte výraznejšie obmedzenie zdravotnej starostlivosti.

8 h
V CSS Horný Turiec v Turčianskych Tepliciach.

Chutná pomoc smerovala do piatich domovov sociálnych služieb.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Epidemiologická situácia sa v ružomberskom okrese zhoršila. Okres Liptovský Mikuláš farbu nemení.

2. mar

Územný plán mesta dovoľuje zastavať všetky lúky až po vstup do doliny.

13 h

Od stredy vstupujú do platnosti nové opatrenia.

2. mar

Prinášame zoznam výnimiek, ktoré vám umožnia opustiť domov.

2. mar

Už ste čítali?