Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Približne pred jeden a pol rokom vznikla v Martine skupina, ktorej členovia sa raz za týždeň stretnú a vyrazia spoločne zdolať vybranú bežeckú trasu. Nápad uviedla do života Lenka Horňáková, ktorá sa behaniu venuje asi štyri roky.
„Keď som dala na sociálnu sieť fotky z behu, kamarátky mi písali, prečo som im nedala vedieť, že by išli so mnou,“ začína rozprávanie sympatická Martinčanka.
Len raz prišla na stretnutie sama
Prečítajte si tiež Beh na Chleb: Opäť padol traťový rekord Čítajte Dookola zvolávať známych a dohadovať vyhovujúci termín však nie je nič jednoduché, zvlášť pre ľudí, ktorí majú pracovné či rodinné povinnosti. Preto začala hľadať možnosť, ako všetkým čo najviac vyhovieť. Založila na sociálnej sieti skupinu Milujeme behať, kde vždy napíše deň, miesto a hodinu stretnutia a trasu, po ktorej sa pôjde. Prvé stretnutie sa konalo 14. februára 2018.
„Boli sme tri, ale na druhé som prišla sama. Bola totiž strašná zima,“ spomína s úsmevom na začiatky.
Postupne sa však skupina začala rozrastať. Pribúdali úplne neznámi ľudia, ktorí to prišli skúsiť a zapáčilo sa im bežať spoločne s niekým iným. Aktuálne číslo zúčastnených na jednotlivých behoch atakuje hranicu dvadsiatich ľudí.
„Je fajn bežať v takej veľkej skupine. Okoloidúci nás zdravia, pýtajú sa, čo sme za partia. Z úplne neznámych ľudí sa vďaka behu stali kamaráti, ktorí spolu chodia na preteky a stretávajú sa i v súkromí.“
Skupina jednotlivca potiahne
Prečítajte si tiež Dnes sa bežala Folkušovská sedmička + FOTO Čítajte Kedysi chodila Lenka Horňáková behať sama, ale aktuálne si spoločnosť na trati nevie vynachváliť. V minulosti sa jej občas nechcelo nikam ísť, a tak zostala doma. Keď však teraz prisľúbi účasť, lenivosť musí isť bokom.
„Raz som so skupinou nešla behať, no keď potom dali baby fotky na sociálnu sieť, normálne som im závidela a navyše ma začali hrýzť aj výčitky,“ priznáva.
Všetko sa časom vykryštalizovalo tak, že skupina sa stretáva pravidelne každú stredu o šiestej večer. Výnimkou je leto, keď sa pre vysoké teploty začína behať o hodinu neskôr, pričom za rok a pol sa stalo len raz, že sa stretnutie zrušilo.
Vekové zloženie skupiny je rôznorodé. Do partie si už prišiel zabehať muž v dôchodkovom veku a tiež pätnásťročný chlapec. Nezáleží ani na tom, akú má kto kondíciu. Nikto príde, lebo chce schudnúť, niekto len tak, aby si vyvetral hlavu.
„Vždy sa počkáme. Tí rýchlejší si občas kúsok nadbehnú a potom sa k ostatným vrátia,“ vysvetľuje.
Keď je desať kilometrov ako päť
Členovia skupiny behávajú v Martine a jeho okolí. Majú radi trasy v Jahodníckych hájoch, okolo Turca, obľubujú krosy na Stráňach a boli už aj pri dele, ktoré stojí približne v polovici cesty na Martinské hole. Dĺžka trasy, ktorú v predstihu vyberie vždy niekto z partie, je približne desať kilometrov.
„Ľudia mi píšu, že je to na nich veľa a že prídu, keď budú mať natrénované. Výhodou skupiny je, že sa počas behu môžeme baviť o strave, oblečení, potom si ´zasrandujeme´, zavtipkujeme. Zrazu len na hodinkách pípne desať kilometrov a človek ani nevie, ako ich zdolal. Treba to prísť skúsiť,“ tvrdí Lenka Horňáková.
Jej slová potvrdil i Rudolf Kraľovanský, ktorý sa ku skupine pripojil na jar, keď mu skončila florbalová sezóna. Hľadal totiž možnosti, ako sa udržať v kondícii.
„Desať kilometrov sa na prvé počutie zdalo veľa aj mne, ale v partii to ubehne, ako keď sám bežíte päť. Že som sem prišiel, neľutujem, a každému to vrelo odporúčam,“ uzavrel debatu Martinčan.
