Mnoho Turčanov, ktorí si chcú pochutnať na čerstvých syrových výrobkoch, si po ne radšej zájde na niektorý zo salašov blízko ich domu, akoby si ich mali kúpiť v obchode. Veď v regióne máme niekoľko salašov, z ktorých šesť môže pod dozorom veterinárov predávať svoje produkty priamo na mieste produkcie. Pod kontrolou sú tiež turčianske mliekarne na spracovanie ovčieho mlieka.
Vieme, aké požiadavky má nemecká speváčka Sandra na Kláštor pod Znievom Čítajte „Ovčí syr alebo bryndzu zo zásady nekupujem v supermarkete, lebo nie vždy boli kvalitné a chutné. Na salaši môžem s predajcami priamo podebatovať, dajú mi aj koštovku, takže hneď viem, čo si odnášam domov,“ povedala Viktória Kráľová z Martina.
„Milujem žinčicu a nikde inde ako na salaši ju nezoženiem. Chodím si pre ňu
Kontroly z maštale na stôl
Aby sa k zákazníkovi dostali kvalitné a najmä bezpečné produkty, na kontroly turčianskych salašov a prevádzok pravidelne chodieva Regionálna veterinárna a potravinová správa v Martine. Každý rok je to vždy pred zahájením ovčiarskej sezóny, ktorá začína po predaji jahniat pred Veľkou nocou.
Prvá kontrola je zameraná na pripravenosť salaša na sezónnu výrobu kvalitného ovčieho syra a výrobkov z neho. Okrem iného v tomto období vykonajú veterinári prehliadku zdravotného stavu vemena každej ovce a chovateľ zabezpečí ich ošetrenie proti endoparazitom. Zdravý a očkovaný proti besnote musí byť aj pes, ktorý stádo pomáha pásť a strážiť.
Na začiatku sezóny dojenia odoberú veterinári počas jedného mesiaca dve vzorky mlieka, aby vylúčili prítomnosť kliešťovej encefalitídy.
Druhá kontrola je už v priebehu sezóny a zväčša sa týka odberu vzorky syra.
„Ak sa počas týchto dvoch kontrol nezistia nedostatky, ktoré by mohli byť prekážkou hygienického získavania mlieka, nie je nutná ďalšia kontrola,“ povedal Jozef Felcan, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin.
Kontroly na salašoch sú zamerané najmä na hygienu prostredia pri dojení mlieka, jeho spracovanie od chladenia až po samotnú prípravu výrobkov a ich uvádzanie na trh podľa pravidla Z maštale na stôl. Dôležitá je tiež bezchybná pitná voda, keďže sa používa pri spracovaní mlieka, ako i pri čistení náradia a prístrojov.
Ako Jozef Felcan doplnil, pri kontrolách turčianskych salašov a výdojných hospodárstiev, ktoré sú už zabehnuté dlhšiu dobu, vo všeobecnosti nezisťujú zásadné pochybenia, ktoré by ohrozovali bezpečnosť potravín.
„Väčšinou ide o drobné stavebnotechnické nedostatky, na ktoré ak natrafíme, tak ich prevádzkovatelia v krátkom čase odstránia. Stretávame sa tiež s pokusmi vyrábať ovčie výrobky v nepovolených prevádzkach, ktoré riešime zákazom výroby do času splnenia podmienok pre schválenie prevádzky, či už salaša alebo mliekarne a pridelenia schvaľovacieho či registračného čísla,“ uviedol Jozef Felcan.
Keďže výroba ovčích produktov je iba sezónna a dopyt po nich tak vysoký, salaše by ich nestíhali umiestňovať do obchodných reťazcov.
Každý salaš v našom regióne má podľa Felcana ustálenú klientelu zákazníkov, ktorí im zaručujú odbyt a preto ani jeden salaš nevyrába výrobky na sklad.
stále za tým istým výrobcom, lebo jednak sa už dobre poznáme a žinčica z jeho salaša mi najviac chutí, keďže nie je miešaná s mliekom,“ vyslovila sa Martinčanka Petra Sedláčková.
Ručné dojenie nadovšetko
FOTO: Oslavy SNP - Martin, Vrútky, Turč. Teplice, Turany Čítajte Jeden zo šiestich salašov schválených regionálnymi veterinármi je vo Folkušovej.
Štefan Slobodník sa ovčiarstvu venuje už 25 rokov, z toho sedemnásť bačuje na salaši práve v tejto dedine. Jeho deň začína už o tretej hodine ráno, kedy vstáva, aby do polhodiny už mohol s pomocníkmi dojiť 360 oviec. Potom ich čaká spracovanie mlieka na žinčicu a ovčie syrové hrudky. Tie dokonca vyrába s prírodnými motívmi, ako aj so slovenským štátnym znakom.
Štefan Slobodník hovorí, že lásku ku zvieratám zdedil po otcovi a starom otcovi. Gazdovanie ho baví od malička.
„Pre mňa je to už denná rutina a najviac ma teší, že som v prírode a nie zatvorený kdesi vo fabrike,“ zmieňuje sa bača z Folkušovej, ktorý odmieta strojové dojenie, hoci by mu to uľahčilo robotu.
„Som zástanca klasickej metódy. Čo by som mal ľudí spod zeme vyhrabať, ale ručne budem dojiť aj naďalej. Pomocníci sa, žiaľ, ťažko hľadajú, lebo každý mladý chce hneď zarobiť tisíc eur. Kedysi bol život na salaši viac veselší, teraz sa každý naháňa, aby sa uživil, ale aj tak by som nemenil,“ zamyslí sa Štefan Slobodník.
Rodinná farma
V Háji zas nájdete rodinnú farmu, ktorú piaty rok vedú manželia Martin a Michaela Sedláčkovci. Chovom hospodárskych zvierat sa však zaoberajú od
