Najznámejším prívlastkom, ktorý sa v súvislosti s Izabelou Textorisovou (1866 -1949) používa a ktorý ju aj naozaj vystihuje, je jej pomenovanie – prvá slovenská botanička. Bola prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala botanike na odbornej úrovni, hoci paradoxne, nemala oficiálne vzdelanie.
Do školy chodila iba päť rokov a botaniku považovala skôr za svoje súkromné hobby. Rozhodnutím otca sa stala na dlhých štyridsať rokov poštárkou v Blatnici. Poštárkou, ktorá vlastným úsilím a samo štúdiom získala také odborné vzdelanie v oblasti botaniky, že ju považovali za kolegyňu i významní botanici Európy a dopisovali si s ňou. Izabela ovládala šesť jazykov, lebo poznatky z botaniky chcela študovať v origináli.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pomáhala, kde len mohla
Celý život prežila vo veľmi skromných finančných podmienkach. Ak chcela kúpiť sestrám zimné topánky, privyrábala si vyučovaním cudzích jazykov. Zimný kabát pre seba vymenila radšej za nové knihy a drahé poštovné.
Vo svojom okolí nebola Izabela Textorisová príliš populárna, hoci ona všetkým naokolo pomáhala, či už svojej rodine alebo Blatničanom pri vybavovaní úradnej korešpondencie, ako aj s maďarčinou. Vychovala sestry, postavila ich na nohy a doopatrovala rodičov. Ľudia jej nerozumeli. Považovali ju skôr za zvláštnu. Zbierať trávu. Zaujímať sa o burinu. Koľký to nezmysel!
A hoci bola národne uvedomelá, svoje presvedčenie musela skrývať, ak nechcela prísť o miesto v štátnej službe. Preto sa po vzniku prvej ČSR, dostala na listinu „nežiadúcich“ úradníkov. Až na osobnú intervenciu Eleny Maróthy-Šoltésovej jej bola pridelená štátom aká - taká penzia.
Mapovala flóru Turca
Botanizovať ju učil Václav Vraný a neskôr Andrej Kmeť, ktorého, v sprievode svojej priateľky, navštívila na prenčovskej fare. Najvýznamnejším počinom Textorisovej je objavenie, dovtedy neznámeho bodliaka, ktorý známy maďarský botanik Antal Margittai (1880 – 1939) pomenoval po nej –Carduus textorisianus,Marg. Nájdením a popísaním tejto rastliny sa Textorisová zapísala do dejín botanickej nomenklatúry.
Jej veľkým prínosom však zostane zmapovanie flóry Turca a tiež vytvorenie rozsiahleho herbára, ktorý obsahuje okolo päťtisíc položiek, ktorý je doteraz aktívne využívaný. Mnohé rastliny, ktoré Izabela Textorisová popísala, sa ale dnes už v Turci nevyskytujú.
Nič ju nezlomilo
Pomenovali po nej planétku, jaskyňu a má i svoju poštovú známku. Izabela Textorisová je osobnosťou, ktorú Slovensko objavovalo akosi dodatočne. Možno preto, že nikdy nehľadala slávu a uznanie. Jediné po čom skutočne túžila, bolo vzdelanie. Tvrdo sa musela k nemu prepracovať. Robila to, čo ju tešilo, napĺňalo a čo jej život určil. Snúbili sa v nej dve vzácne vlastnosti – zmysel pre povinnosť a láska k svojmu životnému poslaniu.
Táto húževnatá žena, ktorú ako keby nedokázalo nič položiť na lopatky (keď si zlomila pravú ruku a nemohla si dopisovať s priateľkami a botanikmi, naučila sa písať ľavou rukou), po celý svoj život snívala o vzdelaní a mala dojem, že svoje vlohy nerozvinula naplno.
Izabela Textorisová je pre nás príkladom i povzbudením, že ani horšie štartovacie podmienky a životné okolnosti nemusia zničiť talent, ktorý vie, čo chce a má silu ísť za svojim snom.
