MOŠOVCE. Podujatie bolo nazvané podľa spisovateľkinej druhej časti trilógie o Aničke Jurkovičovej a Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi Z čírej lásky. Mošovčania si tak pripomenuli túto zaujímavú, ale verejnosti menej známu osobnosť.
Na podujatie boli pozvané aj vnučky Anny Lackovej-Zory. Bohužiaľ kvôli zdravotným problémom sa spomienkovej oslavy nezúčastnili. Symbolicky bol na scéne obraz, ktorý maľovala vnučka Anny Lackovej-Zory: akademická maliarka Ľudmila Prúdilová-Dohnányová a Mošovciam ho darovala v roku 2009. Vnučky vyjadrili vďaku, že napriek tomu, že ich starká prežila v Mošovciach len detstvo, obec na ňu nezabúda.
Článok pokračuje pod video reklamou
Založila ženský spolok
Anna Lacková, rodená Domková, používala literárne pseudonymy Anna Lacková-Zora, Anna Zora Lacková, Teta Zora, Zora, Zora Lacková. Po štúdiách na Obchodnej škole v Písku, pracovala ako banková úradníčka v Levároch a na Myjave. Po svadbe s myjavským farárom Pavlom Lackom sa venovala literárnej činnosti. Na Myjave založila ženský spolok Živena a stala sa jej predsedníčkou. Z manželstva Lackovcov pochádzajú tri deti – syn Rastislav, dcéra Bohuslava a filmový režisér Ján Lacko.
Prvá básnická zbierka Jarné spevy jej vyšla v roku 1921. Svoje spomienky na dvojročný pobyt v Písku zužitkovala v knihe Za cieľom života. Vyšla v roku 1923 a určená bola mladým dievčatám a ženám. V roku 1925 jej vyšli Obrázky zo starých časov. V roku 1928 jej vyšiel román s autobiografickými prvkami Zahodené diamanty. Zora ho venovala svojim rodičom. Za knihu Myšacia bundička, bola poctená Rázusovou literárnou cenou. Svoj rozprávačský talent uplatnila v próze Pútnice idú žitím. Kniha zachytáva povahové črty a osudy žien.
Talentovaná žena
Na podnet dr. Goláňa sa začala venovať beletristickému spracovaniu štúrovského obdobia. Tak vznikla hurbanovská trilógia Anička Jurkovičová (1948), Z čírej lásky (1958), Horkou šupkou k sladkému jadru. Československá televízia podľa prvého dielu nakrútila trojdielny televízny film Anička Jurkovičová, ktorý režíroval syn Anny Lackovej - Ján Lacko. Pre deti vydala zbierku básní a rozprávok Konvalinky a príležitostné veršíky pre školské slávnosti Sviatok slovenských detí. Z dramatických prác pre deti napísala veselohru Čertík. V strojopise zostali jej Rozpomienky na detstvo, školské časy a pôsobiská. Nachádzajú sa v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Pásmo bolo komponované z jej životopisných údajov, článkov o nej a úryvkami z tvorby, ktoré dopĺňali fotografie Anny a jej rodiny. Inšpiratívnym zdrojom boli životopisné údaje, ktoré napísala sama Anna Lacková, ale i jej dcéra Bohuslava, články Jozefa Tatára, Jozefa Beňovského a Jána Gálika.
Životným príbehom Anny Lackovej-Zory prítomných previedli Adriana Brázdová, Jana Fánčiová, Danuša Lúdiková, Alexandra Bačová a Tibor Harkabus v hudobnom sprievode Nadeždy Holenkovej a Kataríny Záborskej.
