MARTIN. Najčastejšie ich badať pri Jánošíkovej soche, kúsok od Turčianskej galérie. Mnohých návštevníkov mesta tento pohľad doslova odpudzuje.
„Človek ide na obed a keď vidí, čo tam stvárajú, aj ho prejde chuť. Lavičky sú nimi večne obsadené a ak aj náhodou nie, ľudia sa im vyhýbajú, lebo sú celé zašpinené. Neštítia sa dokonca ani vykonávať veľkú potrebu v centre na trávniku,“ vyslovil sa Stanislav Jesenský z Martina.
Slušné správanie pred kamerami
Problémy s bezdomovcami denne riešia aj hliadky martinskej mestskej polície. Vykazujú ich z pivníc panelákov, kde sa im niekedy podarí schovať

alebo im volajú záchranku, keď sa v alkoholickom delíriu váľajú po zemi či lavičkách v Martine. Podnety pre políciu od nahnevaných obyvateľov sú pravidelné.
„Ak iba sedia na lavičke, nič zlé nerobia a nepijú alkohol, vykázať ich nemôžeme. Iba požiadať, aby odišli, no často sa tam po odchode polície aj tak vrátia. Alebo sa presunú na iné miesto, kde budú prekážať niekomu inému. Presne vedia, kde sú v meste rozmiestnené kamery a dávajú si pozor, aby pod ich drobnohľadom nič nevyvádzali,“ približuje Milan Bartoš, náčelník Mestskej polície v Martine. Ako ďalej dodáva, bezdomovci sú už tak vycvičení, že ak vedia, že ich sníma kamera, neodhodia na zem ani cigaretový ohorok a radšej ho zanesú do neďalekého koša.
Zo strany polície sa im dá jedine dohovoriť.
„Už nemajú čo stratiť a pokutu zaplatiť nedokážu. Napríklad, ak robili neporiadok v podchode v časti pre cyklistov, kde vykonávali aj veľkú potrebu, nechali sme ich to upratať. Potom si takéto špinenie druhý raz rozmysleli,“ spomína Milan Bartoš.
Keď policajt rieši policajta
V súvislosti s bezdomovcami sa mestským policajtom stala nedávno kuriózna situácia.
„Združovali sa pred podchodom pri OC Galéria, kde síce nič zlé nerobili, ale ľudia z nich mali strach a nielen pre zápach im bolo nepríjemné okolo bezdomovcov prechádzať. Tak sme ich požiadali, aby odtiaľ odišli a oni na nás zavolali štátnu políciu, že popierame ich práva,“ spomína zážitok náčelník mestskej polície.
Hliadka nedávno na pokyn mesta vysťahovala partiu bezdomovcov, ktorí žili v chatrčiach za martinským Amfikom a nebolo to len pre strach okoloidúcich.
„Úsek pri ceste, kde sa opití a v tmavom oblečení potĺkali je neosvetlený a dochádzalo ku kolíziám s autami. Pri vstupe do lanového centra po nich ostával navyše neporiadok,“ referuje Milan Bartoš. Výskyt ľudí bez domova na okrajových častiach mesta, pokiaľ nikomu neprekážajú, je podľa neho tou lepšou voľbou.
„Budem radšej, keď ich udržíme v takýchto lokalitách ako v pešej zóne,“ vysvetľuje.
Režim je základ
Ľudia bez domova, ktorí však túžia po odchode z ulice majú šancu začať nový život napríklad v martinskom kempe Pavla Diškanca v časti Priekopa pri