MARTIN. Keď príslušníci zásahovej jednotky vtedajšej Verejnej bezpečnosti 17. novembra 1989 brutálne zbili študentov na Národnej triede v Prahe, mal Kysučan Rudolf Straka 24 rokov. V tom období však väčšinu času strávil v Martine na lekárskej fakulte, bol študentom šiesteho ročníka.
Spontánne rozhodnutie
„Keď sme sa dozvedeli, čo sa v Prahe stalo, tak sa spontánne stretli zástupcovia všetkých ročníkov a ja som bol jedným z nich. Povedali sme si, že takto to už u nás ďalej nemôže ísť a vyhlásili sme štrajk. Nikto z nás ani na chvíľu nezaváhal, napokon v mladom veku je vám takáto vlastnosť cudzia. Nekalkulujete, rozhodujete sa podľa toho, čo si myslíte,“ zaspomínal na udalosti spred tridsiatich rokov Rudolf Straka.
Súvisiaci článok Rasťo Piško zažil Nežnú v Martine, väčší strach mal za Mečiara Čítajte Veľmi ho potešilo, že hoci sa na fakulte prestalo učiť, drvivá väčšina študentov neodišla domov, ale ostala na internáte a aktívne sa zapojila do revolučného diania.
„Iste, vedenie fakulty nás formálne vyzývalo k tomu, aby sme neštrajkovali, no zároveň sme cítili, že nás vrátane mnohých ďalších pedagógov nielenže tolerujú, ale aj chápu. A naozaj mnohí nám úprimne držali palce. Odovzdali nám kľúče od internátu a povedali nám, tak sa o seba postarajte. Pre študentský výbor to bola veľká výzva i zodpovednosť, najmä udržať nervy na uzde, ale zvládli sme to. Aj dodržať „suchý zákon“, teda nepiť,“ smial sa Rudolf Straka.
Rudolf Straka. (zdroj: archív RS)Vývoj bol dynamický
Študenti boli motorom revolučných zmien. Formulovali rôzne výzvy, písali stanoviská, lepili plagáty. No chodili aj medzi ľudí. Objasňovali situáciu vo fabrikách i na školách, rokovali s oficiálnou mocou, organizovali protesty, na ktorých sa pred vtedajším Priorom zišli desaťtisíce Turčanov.
