MARTIN. Keď príslušníci zásahovej jednotky vtedajšej Verejnej bezpečnosti 17. novembra 1989 brutálne zbili študentov na Národnej triede v Prahe, mal Kysučan Rudolf Straka 24 rokov. V tom období však väčšinu času strávil v Martine na lekárskej fakulte, bol študentom šiesteho ročníka.
Spontánne rozhodnutie
„Keď sme sa dozvedeli, čo sa v Prahe stalo, tak sa spontánne stretli zástupcovia všetkých ročníkov a ja som bol jedným z nich. Povedali sme si, že takto to už u nás ďalej nemôže ísť a vyhlásili sme štrajk. Nikto z nás ani na chvíľu nezaváhal, napokon v mladom veku je vám takáto vlastnosť cudzia. Nekalkulujete, rozhodujete sa podľa toho, čo si myslíte,“ zaspomínal na udalosti spred tridsiatich rokov Rudolf Straka.
Súvisiaci článok Rasťo Piško zažil Nežnú v Martine, väčší strach mal za Mečiara Čítajte Veľmi ho potešilo, že hoci sa na fakulte prestalo učiť, drvivá väčšina študentov neodišla domov, ale ostala na internáte a aktívne sa zapojila do revolučného diania.
„Iste, vedenie fakulty nás formálne vyzývalo k tomu, aby sme neštrajkovali, no zároveň sme cítili, že nás vrátane mnohých ďalších pedagógov nielenže tolerujú, ale aj chápu. A naozaj mnohí nám úprimne držali palce. Odovzdali nám kľúče od internátu a povedali nám, tak sa o seba postarajte. Pre študentský výbor to bola veľká výzva i zodpovednosť, najmä udržať nervy na uzde, ale zvládli sme to. Aj dodržať „suchý zákon“, teda nepiť,“ smial sa Rudolf Straka.
Rudolf Straka. (zdroj: archív RS)Vývoj bol dynamický
Študenti boli motorom revolučných zmien. Formulovali rôzne výzvy, písali stanoviská, lepili plagáty. No chodili aj medzi ľudí. Objasňovali situáciu vo fabrikách i na školách, rokovali s oficiálnou mocou, organizovali protesty, na ktorých sa pred vtedajším Priorom zišli desaťtisíce Turčanov.
„Vývoj bol mimoriadne dynamický. Medzi naše prvé požiadavky patrilo vyšetrenie brutálneho zásahu v Prahe a neskôr sme už žiadali odstúpenie Gustáva Husáka z funkcie prezidenta republiky, zrušenie vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa v spoločnosti, čo jej garantovala ústava a slobodné voľby. Nikto z nás nečakal, že to pôjde tak ľahko, hoci sme videli, že sa rúcali režimy v Poľsku, Maďarsku, vo vtedajšej NDR,“ povedal Rudolf Straka.
O hrubej čiare
Revolúcia z novembra 1989 dostala prívlastok nežná a v mnohých oblastiach spoločnosti sa urobila hrubá čiara za minulosťou.
„My ako budúci lekári sme nemohli volať po pomste, nikto z nás tu nechcel zažiť to, čo sa stalo v Rumunsku, kde sa strieľalo a zabíjali sa ľudia. S odstupom času si však myslím, že naša hrubá čiara nemala byť až taká hrubá. Určite v zložkách štátu ako je súdnictvo, prokuratúra, polícia malo dôjsť k výraznejším personálnym zmenám. To, že sa tak nestalo má dôsledky aj pre dnešné časy,“ myslí si Rudolf Straka, aktuálne už päťdesiatnik, ktorý považuje Martin za svoj druhý domov.
„Mám tu stále veľa priateľov, snažím sa s nimi raz do mesiaca stretnúť. Pracoval som aj v nemocnici, no lekárske povolanie už nevykonávam. Pracujem v súkromnom sektore. Mám viac času na rodinu, na syna a to je pre mňa to najdôležitejšie. Aj to je výdobytok novembra, žiť život po svojom."
Poznámka: Tento článok bol publikovaný v MY Turčianskych novinách vlani pri 30. výročí Nežnej revolúcie.
