MARTIN. Keď príslušníci zásahovej jednotky vtedajšej Verejnej bezpečnosti 17. novembra 1989 brutálne zbili študentov na Národnej triede v Prahe, mal Kysučan Rudolf Straka 24 rokov. V tom období však väčšinu času strávil v Martine na lekárskej fakulte, bol študentom šiesteho ročníka.
Spontánne rozhodnutie
„Keď sme sa dozvedeli, čo sa v Prahe stalo, tak sa spontánne stretli zástupcovia všetkých ročníkov a ja som bol jedným z nich. Povedali sme si, že takto to už u nás ďalej nemôže ísť a vyhlásili sme štrajk. Nikto z nás ani na chvíľu nezaváhal, napokon v mladom veku je vám takáto vlastnosť cudzia. Nekalkulujete, rozhodujete sa podľa toho, čo si myslíte,“ zaspomínal na udalosti spred tridsiatich rokov Rudolf Straka.

Veľmi ho potešilo, že hoci sa na fakulte prestalo učiť, drvivá väčšina študentov neodišla domov, ale ostala na internáte a aktívne sa zapojila do revolučného diania.
„Iste, vedenie fakulty nás formálne vyzývalo k tomu, aby sme neštrajkovali, no zároveň sme cítili, že nás vrátane mnohých ďalších pedagógov nielenže tolerujú, ale aj chápu. A naozaj mnohí nám úprimne držali palce. Odovzdali nám kľúče od internátu a povedali nám, tak sa o seba postarajte. Pre študentský výbor to bola veľká výzva i zodpovednosť, najmä udržať nervy na uzde, ale zvládli sme to. Aj dodržať „suchý zákon“, teda nepiť,“ smial sa Rudolf Straka.

Vývoj bol dynamický
Študenti boli motorom revolučných zmien. Formulovali rôzne výzvy, písali stanoviská, lepili plagáty. No chodili aj medzi ľudí. Objasňovali situáciu vo fabrikách i na školách, rokovali s oficiálnou mocou, organizovali protesty, na ktorých sa pred vtedajším Priorom zišli desaťtisíce Turčanov.