MARTIN. Pred sto rokmi, 1. novembra 1919, vo veku 67 rokov zomrel architekt a staviteľ Blažej Felix Bulla, ktorý v Turčianskom Svätom Martine zanechal nezabudnuteľnú architektonickú stopu. Bolo to logické, veď v tomto meste žil 36 rokov. Práve projektovaním nových ulíc, výstavbou nových domov a priemyselných budov sa významne podieľal na celkovom vzhľade Martina.
Budovy s rukopisom
Blažej F. Bulla prichádza do Martina v roku 1883, dva roky po ničivom požiari. Vtedajšie noviny ho vnímali ako provinčné mesto, slovenskú dedinu s malými dvojobločnými chalúpkami.
„Bulla sa po príchode zapojil nielen do budovania mesta, ale aj do spoločenského života. Už v roku 1884 sa podľa jeho projektu stavali prvé budovy, ako napríklad: parné kúpele, dom pravonotára Ambróza Pivku na Hlavnej ulici a zakrátko dom Jozefa Fábryho. V priebehu niekoľkých rokov pretvoril malú dedinku na mesto. Hoci každá z budov v centre meste bola iná, všetky niesli jeho rukopis,“ hovorí Igor Dobrovolný, známy zberateľ starých fotografii a amatérsky znalec turčianskej histórie.
Počas ďalších rokov realizoval Bulla projekty aj v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši či Žiline. V Martine pokračoval vo výstavbe domov na Hlavnej ulici. Spomeňme Topercerovský dom, ktorý Martinčania poznajú skôr ako Moškociho dom alebo Domkovský, ďalej vďaka nemu stojí Wixovský, Kuchárikovský i Graberovský dom. V bývalej jednosmerke taktiež projektoval hotel Balko & Štarke.
Prvý silvestrovský večierok
Rok 1887 bol výnimočný z niekoľkých hľadísk. V Martine sa uskutočnila Výstavka slovenských výšiviek podporená výstavou obrazov Jaroslava Věšína. Pri tejto príležitosti navštívil mesto aj budúci prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk.
„Prišiel na ňu i mladý študent Dušan Samuel Jurkovič, ktorého zaujala vstupná veža slovanskej brány od architekta Blažeja Bullu. Výstavku navštívilo od 3. augusta do 4. septembra 1887 vyše šesť tisíc návštevníkov,“ približuje vtedajšiu atmosféru Igor Dobrovolný.
Ako ďalej dodáva, práve Jurkovičove stretnutie s Bullom ovplyvnilo ďalšie smerovanie mladého študenta. Výstavka ukázala tiež potrebu výstavby budovy, kde by sa podobné akcie konali. Už o rok neskôr Bulla pracoval na
