Máte za sebou prvý rok vo funkcii primátora. Aký z neho máte pocit?
Ani si neuvedomujem, že je už rok za mnou, lebo ubehol strašne rýchlo, asi najrýchlejšie v mojom živote. Úprimne, nie som ani celkom spokojný s tým, čo sa nám doposiaľ podarilo v rámci rozvoja mesta urobiť. Samozrejme, istý čas trvalo, kým sme si spolu s kolegami z vedenia zmapovali situáciu, nastavili priority a určili spôsob komunikácie do vnútra úradu, ale aj mimo neho. Ale toto všetko sa pomerne rýchlo a k spokojnosti zvládlo. A mám to potvrdené i pozitívnymi reakciami občanov. Je prirodzené, že sa nájdu aj kritické hlasy, zaoberáme sa každým relevantným podnetom. Opakovane sa s obyvateľmi mesta osobne stretávam, či už na mestskom úrade, alebo na organizovaných stretnutiach v mestských častiach. Počúvam ich podnety a problémy a v rámci finančných možností sa ich snažíme čo najrýchlejšie riešiť.
Je niečo, čo vás v úrade zaskočilo?
Mrzí ma, že časť poslaneckého zboru dokáže povýšiť svoje ego až za hranicu únosnosti. Prišiel som na úrad z prostredia, ktoré bolo veľmi kritické, ale férové. Tu, aspoň ja mám taký pocit, akoby niekomu vyhovovalo, že čím je horšie pre mesto či primátora, tým je lepšie pre mňa. S takýmto niečím sa neviem vyrovnať. Určite sa dá toto mesto riadiť len tak, že budeme svietiť a kúriť, vyplácať mzdy, schválime nemastný-neslaný rozpočet a zvyšné tri roky nejako prežijeme. Potom nás ľudia vypískajú a pôjdeme kade ľahšie. Ale takto to predsa nemôže fungovať. Mne je bližšia opačná filozofia. To, čo je dobré pre mesto, je dobré aj pre mňa.

S čím ste spokojný?
Urobilo sa veľa pre žiacky a mládežnícky šport, v tejto oblasti už vidno aj prvé lastovičky. Zrekonštruovali sa šatne na zimnom štadióne, vybudovala sa s pomocou nadácie Kia Motors pumptracková dráha, na Pltníkoch sa už môže s prispením futbalového zväzu využívať tréningová plocha s umelou trávou, položil sa základný kameň atletického štadióna v spojenej škole. Nemám problém priznať to, že sú to investície, ktoré sa naštartovali v minulom volebnom období, no my sme príležitosť chytili za pačesy a dotiahli začínajúce projekty do súčasnej viditeľnej podoby. A chceme ísť ďalej. Pre mesto je ideálne, keď sa združia peniaze z rôznych zdrojov a rýchlo sa využijú v prospech občanov. Ale na to treba byť pripravení a to sa nám celkom darilo. Dôkazom sú aj finančné prostriedky, ktoré sme získali na asfaltovanie mestských ciest v správe štátu.
Pred akými najväčšími výzvami mesto Martin stojí?
Žiaľ, mesto Martin má problémy vo viacerých oblastiach. Bolo to spôsobené aj nútenou správou, ktorá na pomerne dlhý čas zastavila jeho rozvoj. Vtedy to bolo najmä o tom kúrení a svietení. A je logické, že nás to dobehlo a doplácame na to. Ak by sme chceli uspokojiť väčšinu potrieb mesta a jeho občanov, tak na to potrebujeme možno 100 miliónov eur, aby sme ich mohli okamžite krok po kroku riešiť. Sú to cesty, chodníky, upratovanie, zimná údržba, starostlivosť o parky, zeleň, ihriská, školstvo, sociálna starostlivosť, vzdelávanie, kultúra a podobne. A čerešničkou na torte je MHD a odpadové hospodárstvo.