Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Na Vianoce kedysi prišiel do Turca aj orkán, ktorý vyvracal stromy

Poďte s nami nahliadnuť do storočných novín uchovaných v Slovenskej národnej knižnici v Martine, aby sme zistili, či sa naši predkovia vždy tešili z bielych Vianoc. Archívy hovoria, že Turcom v tieto sviatky lomcovala aj silná víchrica, no a občas kvitli kvety.

V albume Révayovcov (Literárny archív SNK) sú krásne zábery zasneženého Turca z konca 19.storočia.V albume Révayovcov (Literárny archív SNK) sú krásne zábery zasneženého Turca z konca 19.storočia. (Zdroj: archív SNK)

Biele Vianoce vo filmoch i v reklame, sneh na adventných kalendároch, pohľadniciach a servítkach, Mikuláš na sánkach a dokonca vianočné svetre a ponožky s bielymi fliačikmi – z každej strany nám niekto vnucuje predstavu, že Vianoce jednoducho musia byť biele. Keď sa 24. decembra zobudíme a na okno nám bubnujú dažďové kvapky, zrazu najkrajšie sviatky roka stratia kus príťažlivosti a my sme sklamaní. Naozaj však naši prastarí rodičia zažívali len biele Vianoce? Skúsme nájsť odpovede v (nielen) storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica.

Skryť Vypnúť reklamu

„Storočné noviny sú náš mimoriadne úspešný projekt, ktorý sme spustili v roku 2014 a stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži,“uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Mrazy a fujaky bývali v októbri

V novinách a časopisoch, ktoré vychádzali v Uhorsku, sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov a zanietencov. Až po roku 1900 sa v Slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav.

Skryť Vypnúť reklamu

Mrazy ale aj fialky navôkol
Pátranie výhradne po bielych Vianociach na Slovensku začneme až pred 173 rokmi a to v Orlovi tatranskom. Dozvedáme sa, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. (Kračún alebo Dohviezdnij deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25.12. píšu, že v Ľvove mesto zriadilo „teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť.“ Tesne pred Kračúnom sa v Krakowe na Wisle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie. Hoci by sa o všetkých 173 sviatkoch dalo napísať, čím boli pre našich predkov výnimočné, vyberieme len to skutočne najzaujímavejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Dlho pátrať nemusíme, vraj medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo veľa snehu a Slováci mali 75 nocí, kedy mrzlo a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad 0 °C. Keď sa teda Ľudovít Štúr v Modre na poľovačke 22. decembra 1855 postrelil, zima bola mrazivá.

Naopak, prvý sviatok vianočný 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si veru nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky.

U nás holomrazy a v Indii sneh
Vianoce rok 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859. Z USA prichádzali správy o mrazoch až do – 30 °C a vraj v Afrike a Ázii, kde ani najstarší živí sneh nevideli, boli mrazy a sneh. Rovnako v Indii snežilo a mnoho ľudí zamrzlo, pretože nemali dostatočne teplé oblečenie ani úkryty.

Sviatky zimy 1868 boli síce bez snehu, ale pamätnými sa stali vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vyvrátila 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Na rozdiel od letnej búrky sa počasie oteplilo, že podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“

Dňa 3. januára 1869 bolo veselo aj vo včelíne v Novohrade a vlastne v celej strednej Európe: kvitli egreše aj orgován, fialky. Priam rozprávková neidylka – chýbala už len Maruška a jahody. in: Obzor, 1869, č. 4.

Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé„až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele s hlboko zápornými hodnotami na teplomery.

Silvester naboso
Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili aj s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.

Krásne filmové
Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami.

December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Nuž, na Štedrý slnečný deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). Len čo sa gazdovia dôkladne nachystali na snehové prívaly, prišla zima 1888 – bolo také teplo, že v Oslanoch vraj ľudia chodili na Silvestra bosí. Aj Vianoce 1890 sa zapísali do kroník – aspoň v Pešti určite: radní páni vraj išli zbankrotovať na mužoch, ktorým museli platiť za odpratávanie snehu z ulíc, aby sa po nich dalo ísť pešo i koňmi.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 597
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 366
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 521
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 665
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 567
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 429
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 207
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 628
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 349
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 348
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?