Biele Vianoce vo filmoch i v reklame, sneh na adventných kalendároch, pohľadniciach a servítkach, Mikuláš na sánkach a dokonca vianočné svetre a ponožky s bielymi fliačikmi – z každej strany nám niekto vnucuje predstavu, že Vianoce jednoducho musia byť biele. Keď sa 24. decembra zobudíme a na okno nám bubnujú dažďové kvapky, zrazu najkrajšie sviatky roka stratia kus príťažlivosti a my sme sklamaní. Naozaj však naši prastarí rodičia zažívali len biele Vianoce? Skúsme nájsť odpovede v (nielen) storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica.
„Storočné noviny sú náš mimoriadne úspešný projekt, ktorý sme spustili v roku 2014 a stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži,“uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.
Mrazy a fujaky bývali v októbri
V novinách a časopisoch, ktoré vychádzali v Uhorsku, sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov a zanietencov. Až po roku 1900 sa v Slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav.
(zdroj: archív SNK)
(zdroj: archív SNK)Mrazy ale aj fialky navôkol
Pátranie výhradne po bielych Vianociach na Slovensku začneme až pred 173 rokmi a to v Orlovi tatranskom. Dozvedáme sa, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. (Kračún alebo Dohviezdnij deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25.12. píšu, že v Ľvove mesto zriadilo „teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť.“ Tesne pred Kračúnom sa v Krakowe na Wisle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie. Hoci by sa o všetkých 173 sviatkoch dalo napísať, čím boli pre našich predkov výnimočné, vyberieme len to skutočne najzaujímavejšie.
(zdroj: archív SNK)Dlho pátrať nemusíme, vraj medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo veľa snehu a Slováci mali 75 nocí, kedy mrzlo a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad 0 °C. Keď sa teda Ľudovít Štúr v Modre na poľovačke 22. decembra 1855 postrelil, zima bola mrazivá.
Naopak, prvý sviatok vianočný 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si veru nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky.
U nás holomrazy a v Indii sneh
Vianoce rok 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859. Z USA prichádzali správy o mrazoch až do – 30 °C a vraj v Afrike a Ázii, kde ani najstarší živí sneh nevideli, boli mrazy a sneh. Rovnako v Indii snežilo a mnoho ľudí zamrzlo, pretože nemali dostatočne teplé oblečenie ani úkryty.
Sviatky zimy 1868 boli síce bez snehu, ale pamätnými sa stali vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vyvrátila 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Na rozdiel od letnej búrky sa počasie oteplilo, že podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“
(zdroj: archív SNK)Dňa 3. januára 1869 bolo veselo aj vo včelíne v Novohrade a vlastne v celej strednej Európe: kvitli egreše aj orgován, fialky. Priam rozprávková neidylka – chýbala už len Maruška a jahody. in: Obzor, 1869, č. 4.
Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé„až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele s hlboko zápornými hodnotami na teplomery.
Silvester naboso
Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili aj s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.
Krásne filmové
Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami.
December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Nuž, na Štedrý slnečný deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). Len čo sa gazdovia dôkladne nachystali na snehové prívaly, prišla zima 1888 – bolo také teplo, že v Oslanoch vraj ľudia chodili na Silvestra bosí. Aj Vianoce 1890 sa zapísali do kroník – aspoň v Pešti určite: radní páni vraj išli zbankrotovať na mužoch, ktorým museli platiť za odpratávanie snehu z ulíc, aby sa po nich dalo ísť pešo i koňmi.
