Piatok, 5. marec, 2021 | Meniny má FridrichKrížovkyKrížovky

Na Vianoce kedysi prišiel do Turca aj orkán, ktorý vyvracal stromy

Poďte s nami nahliadnuť do storočných novín uchovaných v Slovenskej národnej knižnici v Martine, aby sme zistili, či sa naši predkovia vždy tešili z bielych Vianoc. Archívy hovoria, že Turcom v tieto sviatky lomcovala aj silná víchrica, no a občas kvitli kvety.

V albume Révayovcov (Literárny archív SNK) sú krásne zábery zasneženého Turca z konca 19.storočia.V albume Révayovcov (Literárny archív SNK) sú krásne zábery zasneženého Turca z konca 19.storočia. (Zdroj: archív SNK)

Biele Vianoce vo filmoch i v reklame, sneh na adventných kalendároch, pohľadniciach a servítkach, Mikuláš na sánkach a dokonca vianočné svetre a ponožky s bielymi fliačikmi – z každej strany nám niekto vnucuje predstavu, že Vianoce jednoducho musia byť biele. Keď sa 24. decembra zobudíme a na okno nám bubnujú dažďové kvapky, zrazu najkrajšie sviatky roka stratia kus príťažlivosti a my sme sklamaní. Naozaj však naši prastarí rodičia zažívali len biele Vianoce? Skúsme nájsť odpovede v (nielen) storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica.

Skryť Vypnúť reklamu

„Storočné noviny sú náš mimoriadne úspešný projekt, ktorý sme spustili v roku 2014 a stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži,“uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Mrazy a fujaky bývali v októbri

V novinách a časopisoch, ktoré vychádzali v Uhorsku, sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov a zanietencov. Až po roku 1900 sa v Slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav.

Skryť Vypnúť reklamu

Mrazy ale aj fialky navôkol
Pátranie výhradne po bielych Vianociach na Slovensku začneme až pred 173 rokmi a to v Orlovi tatranskom. Dozvedáme sa, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. (Kračún alebo Dohviezdnij deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25.12. píšu, že v Ľvove mesto zriadilo „teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť.“ Tesne pred Kračúnom sa v Krakowe na Wisle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie. Hoci by sa o všetkých 173 sviatkoch dalo napísať, čím boli pre našich predkov výnimočné, vyberieme len to skutočne najzaujímavejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Dlho pátrať nemusíme, vraj medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo veľa snehu a Slováci mali 75 nocí, kedy mrzlo a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad 0 °C. Keď sa teda Ľudovít Štúr v Modre na poľovačke 22. decembra 1855 postrelil, zima bola mrazivá.

Naopak, prvý sviatok vianočný 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si veru nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky.

U nás holomrazy a v Indii sneh
Vianoce rok 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859. Z USA prichádzali správy o mrazoch až do – 30 °C a vraj v Afrike a Ázii, kde ani najstarší živí sneh nevideli, boli mrazy a sneh. Rovnako v Indii snežilo a mnoho ľudí zamrzlo, pretože nemali dostatočne teplé oblečenie ani úkryty.

Sviatky zimy 1868 boli síce bez snehu, ale pamätnými sa stali vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vyvrátila 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Na rozdiel od letnej búrky sa počasie oteplilo, že podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“

Dňa 3. januára 1869 bolo veselo aj vo včelíne v Novohrade a vlastne v celej strednej Európe: kvitli egreše aj orgován, fialky. Priam rozprávková neidylka – chýbala už len Maruška a jahody. in: Obzor, 1869, č. 4.

Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé„až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele s hlboko zápornými hodnotami na teplomery.

Silvester naboso
Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili aj s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.

Krásne filmové
Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami.

December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Nuž, na Štedrý slnečný deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). Len čo sa gazdovia dôkladne nachystali na snehové prívaly, prišla zima 1888 – bolo také teplo, že v Oslanoch vraj ľudia chodili na Silvestra bosí. Aj Vianoce 1890 sa zapísali do kroník – aspoň v Pešti určite: radní páni vraj išli zbankrotovať na mužoch, ktorým museli platiť za odpratávanie snehu z ulíc, aby sa po nich dalo ísť pešo i koňmi.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Si maturant? Vyber si kvalitu a príď študovať pod Zobor!
  2. Študuj ekonómiu na špičkovej škole a odštartuj svoju kariéru!
  3. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  4. Študuj perspektívne programy!
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Nové číslo Historickej revue
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  1. Last chance to get The Slovak Spectator discounted subscription
  2. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Nové číslo Historickej revue
  5. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  6. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  7. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  8. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. A new, multifunctional centre will revive the Danube embankment
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 17 762
  2. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 17 200
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 15 780
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 8 646
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 8 466
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 662
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 295
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 137
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 420
  10. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 5 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Roman Podhradský bol šesť dní nepretržite napojený na prístroj s vysokým prietokom kyslíka.

Roman Podhradský bojoval o život.

20 h

Na ceste vás budú sprevádzať aj zrenovované informačné tabule.

20 h
Kapitán Michal Murček pomohol k víťazstvu tromi asistenciami.

V Považskej Bystrici naši nenechali nič na náhodu a už v prvej tretine si tromi gólmi vydláždili cestu za víťazstvom. Prvý presný zásah v martinskom drese zaznamenal Roman Kukumberg.

18 h
Bambusky ostávajú uzatvorené.

Pokračuje karanténa lokality, obyvateľov a jednotlivých bytových jednotiek.

3. mar

Už ste čítali?