Ako ste si hľadali cestu k tejto veľmi netradičnej matke?
Zvláštne. Dosiahnete istý vek a pritrafí sa vám postava, ktorá nie je oslavou matky ako takej, ale je to skôr o hrdinke, ktorá dovedie rodinu k totálnej skaze. Zvláštnou hrou okolností členovia rodiny postupne mrú a rodina sa rozpadá.
Neviem, prečo mi k jubileu divadlo vybralo práve túto rolu, ale ona má v sebe veľkú dávku komiky a nadhľadu.
Zrejme režisér Lukáš Brutovský o mne vie, že mám v sebe takúto strunku. Vždy, keď som sa snažila matku nejakým spôsobom obhajovať alebo vidieť v nej niečo pozitívne, zabrzdil ma.
Prekvapovala vás takáto matka?
Samozrejme, hoci vieme, že každá rodina skrýva v sebe nejaké temné stránky. Ale že sa niečo podobné môže udiať za jeden deň v jednej rodine? J
asné, že ma prekvapovalo, čoho je schopná, do akých dôsledkov až dokáže zájsť a ako všetko vezme do svojich rúk. Nie každému takáto hra sedí.
Autor Jan Antonín Pitínský má takýchto temných hier viac. Videla som jeho hru Pokojíček ako študentské predstavenie na škole.
Jeho poetika je svojská, nepára sa s tým, že by človek nemal odhaľovať svoje temno. Keď som sa už zmierila s tým, že hrám takúto postavu, keď som do nej prenikla, už som za takúto príležitosť bola vďačná.
