Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Herečka Jana Oľhová: Môj život je náročnejší na presuny

Hoci už siedmu sezónu hrá na doskách SND, stále zostáva prvou dámou martinského divadla. Herečka Jana Oľhová oslávi na Silvestra okrúhle narodeniny. Ako darček k nim dostala v Martine hlavnú postavu v hororovej groteske Matka.

Jana Oľhová.Jana Oľhová. (Zdroj: Braňo Konečný)

Ako ste si hľadali cestu k tejto veľmi netradičnej matke?

Zvláštne. Dosiahnete istý vek a pritrafí sa vám postava, ktorá nie je oslavou matky ako takej, ale je to skôr o hrdinke, ktorá dovedie rodinu k totálnej skaze. Zvláštnou hrou okolností členovia rodiny postupne mrú a rodina sa rozpadá.

Neviem, prečo mi k jubileu divadlo vybralo práve túto rolu, ale ona má v sebe veľkú dávku komiky a nadhľadu.

Zrejme režisér Lukáš Brutovský o mne vie, že mám v sebe takúto strunku. Vždy, keď som sa snažila matku nejakým spôsobom obhajovať alebo vidieť v nej niečo pozitívne, zabrzdil ma.

Skryť Vypnúť reklamu

Prekvapovala vás takáto matka?

Samozrejme, hoci vieme, že každá rodina skrýva v sebe nejaké temné stránky. Ale že sa niečo podobné môže udiať za jeden deň v jednej rodine? J

asné, že ma prekvapovalo, čoho je schopná, do akých dôsledkov až dokáže zájsť a ako všetko vezme do svojich rúk. Nie každému takáto hra sedí.

Autor Jan Antonín Pitínský má takýchto temných hier viac. Videla som jeho hru Pokojíček ako študentské predstavenie na škole.

Jeho poetika je svojská, nepára sa s tým, že by človek nemal odhaľovať svoje temno. Keď som sa už zmierila s tým, že hrám takúto postavu, keď som do nej prenikla, už som za takúto príležitosť bola vďačná.

Nie je to paradox, že šesťnásobná matka hrá ženu, ktorá vyhubí vlastnú rodinu?
Áno, a tá divadelná matka má iba jediného syna. Vyhubenie rodiny nie je celkom priame a jednoznačné, jej „vraždy“ sú sofistikovanejšie. Ako povie – ona to tak nemyslela, ono to tak vyplynulo.

Skryť Vypnúť reklamu

Matka okolnostiam iba pomohla. Nebol to cielený masaker, nikoho fyzicky nezabije, len pripraví pôdu, aby sa to stalo. Sama je prekvapená, aké to je jednoduché.

Je to zveličená podoba rodinnej diktátorky, ale nemáme takýchto malých totalít okolo seba stále požehnane?

Áno, a má to celé ešte aj politické pozadie. Matka túži dostať sa do výboru „delňákov“, chce sa politicky angažovať.

Samozrejme, je to aj podobenstvo na minulosť, na doby heroických matiek, ktoré zachraňovali svet a spoločnosť. Ona ten pocit, že svet a spoločnosť zachránila, má.

Prečítajte si tiež Lucia Hrivnák Klocová už nepotrebuje nikomu nič dokazovať Čítajte 

Ako reagovali vaše deti na takúto matku, komentovali ju?

Videla to len najmladšia Eva, ktorá už bola pripravená – učila sa so mnou texty. Po predstavení povedala, že sa ma trochu bála.

Mne sa zdá, že premiéra dopadla trochu rozpačito, väčšia časť publika to neprijala, vraj zostala zaskočená. Slovenskí diváci nie sú zvyknutí na čierny humor, nie vždy ho vedia „čítať“.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale na reprízach sa už diváci bavia, videla som aj staršie ženy schuti sa smiať. Potešilo ma, že nemáme dobrú odozvu len u mladého publika.

Priniesla vám postava matky niečo nové?

Možno viac trápenia s textom. Bolo to dosť náročné – aj kvôli jazyku. Dlho som sa nevedela naučiť slovosled nezvyčajných výrazov. Jazyk hry sa mi páči, je vtipný.

Hru výborne z češtiny preložil Miro Dacho. V češtine to znie ešte lepšie, čeština je šťavnatejšia. Česi majú takýto čierny humor akosi viac pod kožou.

Našli ste v divadelnom obraze matky aj nejaké svoje vlastné pochybenie, zlyhania?

Samozrejme, to asi každý. Všetky matky narobia vo výchove chyby, či už z únavy, z prepracovania, niekedy iba zle zhodnotia situáciu...

Táto divadelná matka synovi nič nedaruje. Má síce iba jeho, jediného, príliš na ňom lipne, ale vie mu riadne ublížiť. Neustále mu pripomína jeho chorobu, nedovolí mu vzťah s dievčaťom, chce ho mať len pre seba.

Okrem javiska vás môžeme vidieť aj na filmovom plátne. Nakrúcate aj teraz niečo?

V poslednom čase sa točia najmä filmy politické. Hrala som v snímkach Amnestie či Ostrým nožom. Neboli to síce veľké postavy, ale zaujímavé.

Momentálne sa nakrúca film slovenského režiséra Mátyása Priklera – Moc, nebudem prezrádzať dej, ale hrám v ňom postavu ministrovej ženy. On sa skompromituje a jeho kauza sa zametá pod koberec.

Ako vnímate fakt, že vznikajú filmy, ktoré ponúkajú kritický obraz tejto doby?

Je dôležité, že takéto filmy vznikajú v dobe, keď sa kon-krétne kauzy dejú. Kedysi sa síce tiež točili, ale skončili odložené v trezore, alebo sa nakrútili až s odstupom času, keď už strácali zmysel.

Myslím, že je dobré, že sa nakrúcajú teraz, keď sa deje to, o čom vypovedajú. No otázkou zostáva, či sa ľudia z tých filmov aj poučia... To uvidíme už v nasledujúcich voľbách.

Môže umenie meniť svet, obrusovať hrany zla? Veď divadlo nastavuje svetu zrkadlo už poldruha tisícročia – a ľudstvo je stále rovnaké...

Asi to márne nie je. Je výborné, že môžeme cez svoje povolanie, či už v divadle cez hru a slovo, ktoré tne do živého, alebo cez film, istú občiansku výzvu posunúť a prispieť k premýšľaniu.

Nemôžem povedať, že by ma politické filmy bavili, ale v tejto dobe je to priam nutnosť. Dávno sa na Slovensku nenatočila dobrá komédia, väčšinou vznikajú sociálne a politické filmy.

Aj v divadle sa ľudia často dožadujú len veselohier. Ale úlohou divadla je aj podnecovať myslenie, nielen zabávať.

Nedávno sme si pripomenuli 30. výročie Nežnej. Ako si na novembrové udalosti roku 1989 spomínate vy a čo vám dalo tých 30 rokov slobody?

Do Martina som prišla rok pred revolúciou, mala som už tri deti. November som chápala ako obrovskú šancu a zlom, veľmi som sa tešila. Vždy som mala pocit, že ak som o niečom presvedčená, musím si za tým stáť a dať to najavo.

V prvých dňoch novembrových udalostí nebola ani v Martine jednoznačná situácia, nebolo jednoduché vyjsť do ulíc. Ale nemala som strach, neváhala som, veď mi išlo o budúcnosť svojich detí.

November mi okrem iného dal obrovskú slobodu aj v tom, že som konečne mohla vycestovať za svojím bratom Petrom, ktorý emigroval. Určite som získala pocit, že si môžeme beztrestne povedať svoj názor.

Moje deti si November 1989 hmlisto pamätajú. Práve na výročie revolúcie dcéry Tereza a Mária dokončili knihu komiksov o revolúcii, jedna ho nakreslila, druhá písala texty, volá sa Bežná.

Mapuje Nežnú revolúciu v martinskom divadle. Spomínajú, ako tu bola nahlásená bomba, ako som ich vláčila v zime na sánkach na mítingy, fučalo, padal sneh, mladá Milka Vášáryová rečnila na tribúne, vypli prúd, všetky tieto veci sú v knihe zaznamenané.

Aj výstava fotografií, ktorá je inštalovaná v divadle a na námestí, mi pripomenula chvíle, keď sme boli v uliciach – nadšení a šťastní. Nech mi nikto nehovorí, že to bolo zinscenované!

Prečítajte si tiež Perinbaba sa natáčala aj v Martine, zahrali si v nej i školáci z Ľadovne Čítajte 

Odvaha stáť si za svojím presvedčením vám nechýbala, podobne aj váš brat, herec Marián Geišberg, nemal problém svoje postoje verbalizovať. Boli ste už z domu vedení k slobodnému prejavu názorov?

Nie, to určite nie. Aj keď sme v kuchyni začali s bratom vášnivo diskutovať, mama vždy zatvárala okno. Smiali sme sa jej, že sa tak bojí, veď veci treba hovoriť na rovinu.

My ako mladí ľudia sme sa dozvedali rôzne informácie, otvárali sa nám oči, ale rodičia boli veľmi opatrní a poslušní. Mama bola učiteľka. Urobila len jedinú rebéliu v živote.

Raz na 1. mája šla so svojimi žiakmi okolo tribúny a tam mali kričať So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak! Ona však žiakom nedala pokyn, a tak prešli okolo tribúny v úplnom tichu. Potom bola na koberci u riaditeľa. Vyhovorila sa, že zabudla. Takmer prišla o miesto.

V Martine ste sa objavovali na mítingoch Za slušné Slovensko – aj ako rečník na tribúne. Ako sa cítite v takej pozícii?

Je to zvláštna situácia – keď vystúpite pred ľudí nie za hereckú postavu. Je to istý druh zodpovednosti. To sa mi nestáva len na tribúne, ale aj keď čítam v kostole. Cítim zvláštne chvenie, podobne aj na tribúne.

Keď tam prichádzam, mám hmlu v hlave. Viem, čo chcem povedať, no nie som ktovieaká rečníčka. Snáď už môžeme povedať svoj názor bez úzkosti a strachu. A keď sú v tom dave pod tribúnou aj moje deti, aspoň vedia, že mama sa nebojí.

Už siedmu sezónu ste členkou našej prvej divadelnej scény – SND, ale stále máte úväzok aj v martinskom SKD. Dá sa porovnať práca v SND a na tzv. vidieckej periférii? V čom sú si podobné, v čom sa odlišujú?

Práca v divadlách je veľmi podobná. Nová hra sa skúša približne rovnako, 6 – 8 týždňov. V Bratislave je viac možností robiť aj so zahraničnými režisérmi. V SND sa oproti Martinu robí viac premiér, 8 – 11 ročne na troch javiskách súčasne.

Objem práce je teda väčší a hráme viac titulov. Stáva sa, že niektorú inscenáciu hráme len raz za mesiac, raz za dva mesiace.

To je náročnejšie na pamäť. Oproti Martinu je pre mňa medzi bratislavskými kolegami málo spolupatričnosti, vzťahy medzi hercami nie sú také vrúcne. Sú profesionálne, ale po predstavení idú všetci preč.

V Bratislave si najviac rozumiem s kolegami, ktorí tam prišli približne v rovnakom čase ako ja – z mimobratislavských divadiel. V Martine si vážim, že herci vždy túžia pobudnúť spolu, povedať si, aké bolo predstavenie, čo im vyšlo, čo nevyšlo.

Zmenila bratislavská skúsenosť váš život?

Mám život, ktorý je náročnejší na presuny. Možno som trochu zvážnela, mám menej voľného času. Môže sa zdať, že nikam nepatrím. Niekedy som na seba nahnevaná, že som si zvolila taký hektický život.

Ale bolo to nevyhnuté – mám veľkú rodinu, nebolo veľmi o čom premýšľať. Keď dostanete takú ponuku vo veku vyše päťdesiat rokov, je to niečo výnimočné a ja som tú ponuku prijala. Ak budem cítiť, že je to neúnosné, stále je možnosť odísť.

V akej atmosfére sa pracuje v SND po vynútenom odchode riaditeľa činohry?

Sezóna sa začala veľmi nešťastne, odvolanie Michala Vajdičku nás zaskočilo. Ešte v júni sme sa ozvali, že chceme, aby pán Vajdička ostal vo funkcii. Cez prázdniny nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chystali zmeny. Samozrejme, že súbor je rozdelený a to nie sú príliš vhodné podmienky na prácu.

V novembri nás konečne po niekoľkých výzvach poctila návštevou aj ministerka kultúry. To, čo nám rozprávala, neznelo veľmi kompetentne, ale sľubovala, že funkcia generálneho riaditeľa sa už bude riešiť riadnym výberovým konaním. A ja dúfam, že po voľbách, tých parlamentných, prídu aj iné zmeny.

Po tragickej smrti jednej z herečiek SND sa v médiách objavujú články o psychicky vyčerpávajúcej práci hercov. Tiež ste aj v martinskom divadle hrali mimoriadne náročné postavy. Ako riešite „očistu“ z postavy po predstavení?

Vždy, keď sa robí náročná hra, človeka to ovplyvní. Pre toto povolanie treba mať, samozrejme, psychické zdravie, ale vystúpenie z postavy nie je také náročné, ako sa môže zdať.

Keď už je po premiére a po záťažovom generálkovom týždni, kedy som fakt mimo a nie je so mnou veľká reč, potom sa dá vstúpiť do normálneho života bez toho, aby to malo následky. Je pravda, že ak herec hrá veľa tragických postáv, môže sa stať, že trpí väčšími depresiami – ak má k tomu sklon.

Aké herecké výzvy vás túto sezónu ešte čakajú?

V SND sme začali skúšať s tandemom SKUTR, čo je slovenský režisér Martin Kukučka a jeho český kolega Lukáš Trpišovský. Pracujú najmä v Čechách a v zahraničí, do dusnej atmosféry SND priniesli nový vietor a veľké nadšenie, sú skutočne veľmi invenční.

Skúšame s nimi Bulgakovov Divadelný román, hrám v ňom Bulgakovovu manželku Jelenu. Potom som obsadená v inscenácii Kubo, bude ho ako hosť režírovať Lukáš Brutovský.

Je zaujímavé, že Hollého Kubo nikdy nebol v repertoári SND. Ďalej neviem, čo bude. V SND nás čakajú mnohé zmeny titulov, uvidím, či sa dočkám sľúbeného voľna.

O vašich cestách vlakom čoskoro vyjde kniha Nespúšťaj oči z trate. Čí to bol nápad a kedy sa dostane na knižný trh?

Inšpiráciou boli práve moje časté presuny vlakom. Samotný názov Nespúšťaj oči z trate môžete vidieť ako upozornenie na tabuľkách pri koľajisku. Je o istej ostražitosti.

Vnímam to aj tak, že zo svojej životnej cesty by som nemala spustiť pozornosť, mala by som byť bdelá. Kniha je nápadom mojej dcéry Terezy. Často som jej rozprávala svoje zážitky z vlaku, postrehy.

Ona ich spracovala, je autorkou knihy. Ilustrácie vytvorila dcéra Hanka a koláže Martina Sľúková. Kniha bude mať krst v januári v Bratislave a potom sa objaví aj v kníhkupectvách.

Na Silvestra oslávite okrúhliny, to je príležitosť na osobné bilancovanie. Čo by vám z takej bilancie vyšlo?

Keď som mala 50-ku, tiež som nevedela, ako sa k tomu postaviť. Vtedy som sa skryla za postavu Barbie, lebo tá sa tiež zrodila v roku 1959. Nevládala som to oslavovať oficiálne. Veď v podstate je to tak, ako spieva Hana Hegerová – Jsem kráva svého života a začínám spásat další rok...

Bilancia? Pokusy o ňu u mňa vždy stroskotajú. Máme v rodine zvyk, že si pri vianočnom stole rozprávame, aký to bol rok. Až tam zistíme, ako veľa sa toho v našich životoch udialo.

Napríklad, tento rok som sa stala dôchodkyňou. Čo sa dá k tomu povedať – že sa ukončila kapitola môjho naj-aktívnejšieho života?
Ideálne by bolo, keby som nemusela toľko pracovať a mohla sa viac venovať vnúčatám, na ktoré nemám veľa času.

No zároveň chcem ešte skúsiť urobiť aj niečo na javisku. Vždy, keď prídu nové herecké príležitosti, budem poctivo skúmať, či to má zmysel. Nechcem sa dostať do štádia, keď si diváci alebo kolegovia budú hovoriť – tá by už mala odísť. Herec to málokedy vie posúdiť sám. Vtedy by mi to mali povedať moji najbližší.

Ako zvyknete tráviť vianočné sviatky a Silvestra?

Teším sa na koniec roka, pretože vtedy sa stretneme všetci, celá naša rodina. Obdobie Vianoc mám veľmi rada, len sa ich musíme naučiť radostne vnímať.
Toto boli prvé Vianoce, kedy sme sa nestretli všetci naraz.

Deti už majú vlastné rodiny. Všetci však prídu na Silvestra. Aj keď nás bude plný dom, veľmi sa teším. Vianoce vždy ukazujú aj stav rodiny, vypovedajú o našich vzťahoch, preto sú pre mnohých Vianoce náročné. Ja mám však tieto sviatky rada.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  4. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  5. Zázračná škola so zelenou strechou
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  9. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  10. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 554
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 556
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 695
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 259
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 731
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 264
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 243
  8. Po Slovensku na motorke 5 883
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 252
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 470
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


15 h

Životná púť voňavej hviezdy, kávy Emília, začala v roku 1935 v talianskom prístavnom meste Terst, keď kávičkárski gurmáni v laboratóriách namiešali kávovú zmes z vyše 6 rôznych káv druhu Arabica.


16. jún
František Olah.

Dlhoročný masér, kustód a tiež bývalý hokejista František Olah zomrel vo veku 58 rokov.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


13 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


21 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Už ste čítali?