Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Ako komunisti postupne menili Vianoce na svoj obraz

Z Ježiška sa stal Dedo Mráz a z betlehemskej hviezdy červená.

Historička Zuzana Hasarová pri umelom stromčeku z novobanského podniku Kveta. Historička Zuzana Hasarová pri umelom stromčeku z novobanského podniku Kveta. (Zdroj: Iva Zigová)

Mikuláš, betlehem, koledy. S Vianocami sa spájajú mnohé tradície, ktorých miesto v našich životoch považujeme za neotrasiteľné, a to často bez ohľadu na to, či sme veriaci alebo nie. Desaťročia dozadu sa však na istý čas dostali do úzadia alebo ich vytlačili priamo zákazy. Téme sviatkov, aj tých vianočných, v období socializmu a tomu, ako ich zmenila totalita, sa venuje historička Zuzana Hasarová.

„Strana chcela po roku 1948, keď sa komunisti dostali k moci, zlikvidovať čokoľvek duchovné, čo s týmito sviatkami súviselo. Vianoce strácali kresťanský rozmer a zmiznúť mal aj ich hlavný symbol, Jezuliatko v jasličkách, lebo, ako argumentoval režim, keď nie je malého Ježiška, neexistuje ani Ježiš Kristus a jeho odkaz,“ hovorí historička.

Skryť Vypnúť reklamu

Svätú rodinu nahradili baníci a päťročnica

Dovtedajšie posolstvá sviatkov mali nahradiť iné – ateistické. Aj samotný vrchol sviatkov sa mal podľa predstáv komunistov presunúť na 31. decembra podľa sovietskeho vzoru, režim chcel totiž z myslí ľudí vymazať nielen narodenie Ježiša, ale aj svätého Mikuláša.

Pozrite si tiež FOTO: Živý Betlehem v Martine Čítajte 

„Nesmeli sa spievať žiadne nábožensky ladené koledy, povolené boli maximálne tie, ktoré mali ľudový charakter. Zmizli betlehem, traja králi, Panna Mária aj celá svätá rodina – títo boli nahrádzaní päťročnicou, baníkmi, budovateľmi,“ približuje historička.

V nových „koledách“ ďakovali deti baníkom za teplo v školách, robotníkom v tlačiarňach za knižky, ale napríklad aj súdruhovi Gottwaldovi za červené pionierske šatky.

Červené hviezdy na šachtách

Povestným sa stal v tejto súvislosti vianočný príhovor vtedajšieho premiéra a neskoršieho prezidenta Antonína Zápotockého z roku 1952.

Skryť Vypnúť reklamu

„Doby sa zmenili. Deti pracujúcich sa už nerodia v chlievoch. Nastali mnohé prevraty. Aj Ježiško vyrástol a zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho Dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a v kožuchu. Nahí a otrhaní nechodia už dnes ani naši pracujúci a ich deti,“ prihováral sa prostredníctvom rozhlasu obyvateľom Československa.

Dedo Mráz prichádzal podľa Zápotockého z východu a na cestu mu svietilo veľa hviezd – nielen jediná betlehemská. Boli to podľa neho červené hviezdy na banských šachtách, hutách, továrňach a stavbách.

Dedo Mráz, ktorý nerozumel rusky

Prvé pokusy nahradiť Ježiška Dedom Mrázom začali v roku 1950 v českom Jičíne. Scenár, ktorý tam vymyslela aktívna tajomníčka miestneho Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, sa mal neskôr rozšíriť do celej krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa historičky z podujatia už od začiatku „trčala tvrdá propaganda“.
Vychovávatelia a učitelia v škôlkach, školách a družinách dostali mesiace dopredu inštruktážny materiál, ako má celá udalosť vyzerať.

„Prvýkrát sa na celoštátnej úrovni akcia príchodu Deda Mráza konala v roku 1951. Komunistická propaganda prišla s presne rozpracovaným plánom. Dedo Mráz prichádzal zo Sovietskeho zväzu, z Čukotky, a to veľmi komplikovanou cestou s použitím rôznych dopravných prostriedkov od vrtuľových saní, cez vlak na transsibírskej magistrále až po lietadlá,“ opisuje Hasarová.

Dedo Mráz mal vytýčené aj povinné zastávky, medzi ktorými nechýbali Stalingrad, Leningrad, ale aj Moskva, kde sa musel pokloniť Leninovi v mauzóleu a každý rok tam navštívil aj divadelnú hru v štýle socialistického realizmu. Neskôr podľa predstáv propagandy smeroval do rôznych miest v rámci Československa.
„Vyvrcholenie osláv bolo 31. decembra v Dome pionierov na Karlíne v Prahe, kde mu deti zarecitovali a zaspievali. Už v roku 1952 sa však množia správy, že tento koncept asi nebude taký dobrý a strana zrejme niečo nepremyslela. Na mnohých miestach sa totiž deti Deda Mráza pýtali rusky, a ten často vôbec neodpovedal a v mnohých prípadoch ani nerozumel. K deťom sa navyše niekedy správal nevhodne,“ približuje problémy so zhora nariadenou náhradou Mikuláša.

Bezprostredné deti sa tiež podľa historičky a zachovaných informácií pýtali Deda Mráza, kedy prídu anjel s čertom.

„Hoci túto postavu mali po novom predstavovať ľudia, ktorí ovládajú aspoň základy ruštiny a tí, ktorí vedia zaobchádzať s deťmi, nápad sa veľmi neujal. Už v 60. rokoch sa začína uvažovať, ako v nejakej podobe opäť vrátiť Mikuláša,“ reprodukuje vtedajšie úvahy historička.

Z knižníc zmizli aj niektoré knihy

O tom, že vtedajšia moc mala záujem indoktrinovať najmä deti, svedčí aj to, že v 50. rokoch zmizli z knižníc a kníhkupectiev niektoré detské knihy.

„Stalo sa to napríklad v prípade diela Školák Kája Mařík. Na jednej strane ho režim považoval za veľmi vhodné, pretože hlavný predstaviteľ pochádzal z jednoduchých pomerov, čo sa dalo v propagande dobre využiť, na druhej strane mu ale prekážalo, že Kája Mařík je chlapček, ktorý verí na Ježiška, bol na polnočnej omši a navyše si tam dovolil spievať pieseň Narodil sa Kristus Pán,“ poukazuje na vplyv oficiálnej doktríny Hasarová. Kniha sa neskôr pri uvoľnení pomerov do obehu vrátila.

Vo vzorových dielach však boli deti, ktoré veria na Ježiška, opisované ako hlúpe a nesmierne naivné. Anjelici a Jezuliatko zmizli aj z leporel, knižiek pre najmenších. Vhodným čítaním boli podľa strany príbehy o tom, ako trávia sviatky zimy deti zo Sovietskeho zväzu. Samozrejme, vo veľmi zidealizovanej podobe vydávanej za realitu.

Prekážali aj stromy republiky

Komunistom sa nepáčil ani zvyk, ktorý sa ujal za prvej Československej republiky a obľúbeným bol i po druhej svetovej vojne – vianočné stromy republiky.

„Okolo týchto vyzdobených stromov sa konávali vystúpenia a boli vždy spojené so zbierkou pre chudobné deti. Po roku 48 sa však zvyklosť stala nepohodlnou, keďže príliš odkazovala na Masaryka či Beneša. V komunistickom štáte už navyše podľa strany neboli žiadne deti a siroty, ktoré by potrebovali pomoc, pretože režim údajne vedel zabezpečiť prácu všetkým a tí si tak mohli zarobiť toľko, koľko potrebovali,“ približuje historička.

Prečítajte si tiež L. Adamovič: Otca a mamu nič nenahradí, ani najlepší vychovávateľ, ani najlepší psychológ Čítajte 

Aj v tomto prípade sa ale komunisti podľa Hasarovej prepočítali. „Marte Gottwaldovej (manželke prezidenta Klementa Gottwalda – pozn. red.) začali chodiť listy, aby sa tradícia zachovala. Tá teda dala pokyn, aby stromy republiky neboli zrušené, no tradícia získala nový rozmer. Prišla s heslom Mier deťom na celom svete,“ pripomína zmenu.

Výťažok zo zbierok mal byť poslaný do zahraničia, deťom, ktoré pomoc potrebujú. „To mali byť práve tie žijúce v západnom kapitalistickom svete. V 50. rokoch sa však východ so západom prakticky nekontaktoval a dodnes sa presne nevie, kde vyzbierané peniaze skončili, ale je jasné, že nešli na pomoc deťom na západ,“ komentuje historička.

Niektoré potraviny úplne chýbali

Pod vianočnými stromčekmi sa v dobách socializmu najčastejšie objavovali hračky vyrábané v československých závodoch, obľúbenými boli aj rôzne skladačky, stavebnice a spoločenské hry.

Dospelí si pod jedličkou najmä v skorších dobách mohli nájsť často konzervy s údeninami či čaj, kávu alebo víno.

„Bol to tovar, ktorý vtedy často na pultoch chýbal, v oficiálnej tlači sa však o problémoch so zásobovaním nepísalo,“ podotýka Hasarová.

Verejnosť si aj dnes socialistické Vianoce spája často s exotickým ovocím, ako banány či pomaranče.

„Ak sa objavili, tak práve na Vianoce alebo počas spartakiád a veľkých sviatkov. Český historik Petr Roubal v tejto súvislosti hovorí, že išlo o akýsi výmenný obchod medzi režimom a obyvateľmi, o formu odmeny,“ objasňuje jeden z pohľadov na dobu minulú historička.

Neskôr sa situácia začala meniť a napríklad aj dnes stále známy hit Vánoce, Vánoce přicházejí z roku 1962, ktorý naspievali speváčka Magda Hrnčířová so skupinou Settleři, už odkazuje na relatívne bohaté sviatky a na všetko to, čo bolo možné nájsť v rodine na stole či pod stromčekom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 088
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 171
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 004
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 794
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 225
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 645
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 907
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 540
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 139
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 858
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Socovčania sa testujú u susedov v Laskári

Do malej dedinky sa prichádzajú otestovať aj Martinčania.

Odberný tím v Laskári.

Testovacích setov bude dostatok, ubezpečujú kompetentní

Niektoré obce vyjadrili obavu, či budú mať dosť testov pre všetkých.

Ilustračná foto.

Situáciu pred odberným miestom vo Valči môžete sledovať cez webkameru

Vo Valči prichádzali ľudia na testovanie podľa harmonogramu, napriek tomu sa vytváral rad.

Testovanie vo Valči.
Podnikatelia z Martina sa postarali odberným tímom o teplý obed.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odľahlé časti Zvolena na testovanie stále čakajú, odberné tímy tam nedorazili (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlási mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?