Lucia Hrivnák Klocová už nepotrebuje nikomu nič dokazovať

Lucia Hrivnák Klocová (4 fotografie)

Počas bohatej kariéry ste absolvovali množstvo pretekov. Pamätáte si ešte na prvé?

Na Turčianskych hrách som bežala ako šiestačka či siedmačka osemstovku s klasickou nováčikovskou taktikou, začni naplno a v závere zrýchli. Samozrejme, na konci mi došli sily a skončila som druhá. Už vtedy za mnou prišiel tréner Milan Nemček s tým, či nechcem robiť atletiku. Síce som mu sľúbila, že prídem na tréning, no zostalo len pri sľuboch. O rok, keď som Turčianske hry s prehľadom vyhrala, ma už prehovoril. Lepšie povedané môjho ocina (smiech).

Skúšali ste okrem atletiky aj iné športy?

Doma v Košťanoch sme ako deti robili úplne všetko a pohybu sme mali každý deň až-až. Mala som však strýka, tuším z druhého kolena, ktorý trénoval hádzanú a tá ma celkom chytila. Behať som behala najrýchlejšie zo všetkých, len trafiť do tej pre mňa malej brány bol problém. Tak ma radšej do nej postavili, ale za každý inkasovaný gól boli nejaké kliky. Keď sa to už začalo zvrhávať na kulturistiku, pretože klikov bolo požehnane, tak si hovorím, že atletika bude lepšie riešenie.

Keď sme pri spomínaní, aký bol váš prvý atletický tréning?

Tréner mi kázal vyzuť sa do bosa a krúžila som po tráve poza futbalové brány. Keď ma po štvrtom´ koliečku´ začalo pichať v boku, tak sa trénera pýtam, koľko ešte. On mi odpovedal: – Behaj, ja ťa zastavím. – Naozaj ma zastavil, ale až po hodine. Doma som potom plakala, že tam už nikdy nepôjdem.

Ale nevzdali ste to...

Tréningy boli dosť monotónne a začali sme hľadať možnosti, ako sa z tréningu uliať. S babami sme išli radšej niekde do mesta, a keď po nás mali prísť rodičia, tak sme si dali rýchle ´koliečko´ na zadýchanie, aby videli, aký bol tréning náročný.

Ako dlho sa to dalo takto maskovať?

Dlho nie a keď nám na to prišli, tak bolo dosť horúco. V tom čase ma atletika vôbec nebavila. Tréner však poznal Riša Demetera, ktorý mal výborné vzťahy s Pavlom Sloukom a ten sa ma, našťastie, ujal.

Hneď ste si s Pavlom Sloukom padli do oka?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lomnického bude v olympijskej sezóne trénovať Charfreitag Čítajte 

Vtedy sa behom prakticky nevenoval, mal v skupine skokanov do výšky a diaľky. Pozrel si moje osobné rekordy, porozprávali sme sa a nakoniec povedal, že to skúsi. Jeho tréningy boli úplne iné, na aké som bola zvyknutá.

Dosť so mnou komunikoval, pýtal sa ma, ako sa cítim, niekedy mi dával na výber, akú formu tréningu zvolíme. Mala som pocit, že aj jaj mám k tréningom čo povedať, že mu na mne záleží, a takto medzi nami vybudoval dôveru. Čím dlhšie ma poznal, tým lepšie vedel, čo na mňa platí.

Čo si na ňom ako na trénerovi najviac ceníte?

Je toho veľa. Výborný bol však v tom, ako vedel veci správne nastaviť. Niekedy prišiel ráno s tým, že toto dnes odrobíme. Ja vravím, toto nedám, necítim sa na to. On všetko prerobil tak, že konečný efekt bol presne rovnaký, aký by sme dosiahli s prvou verziou tréningu, len tá prepracovaná bola urobená tak, aby ju moja hlava lepšie prijala.

Vrcholoví športovci často skúšajú vysokohorské sústredenia. Vám pomáhali?

Raz sme boli v Tatrách, raz v Afrike. Tam mi to v rámci tréningu behalo takmer zadarmo, no v sezóne som sa nikam neposunula. Drvivej väčšine športovcov vysokohorské sústredenia pomáhajú, no ja zrejme patrím medzi malé percento, ktoré s tým nemá dobrú skúsenosť.

Športovú kariéru ste mali úžasnú a takisto veľmi dlhú. Čo vás poháňalo dopredu?

Asi som mala šťastie, že v pravej chvíli prišiel vždy správny impulz. Či nový sparingpartner, či zásadné výkonnostné zlepšenie, alebo fáza, keď som mala pocit, že tréningy idú ako po masle.