Veľa ľudí má o probléme na Hurbanke jasno, no veľa záleží aj od toho, z akého uhla pohľadu sa naň nazerá.
Kým jedna skupina si myslí, že pri voľbe nového riaditeľa školy boli porušené demokratické princípy, tak druhá hovorí, že nič také sa nestalo.
A atmosféra hustne. Priamo v škole i mimo nej. Do popredia sa dostávajú emócie, ktoré chtiac-nechtiac potierajú akúkoľvek racionálnu diskusiu.

Viaceré „bežia“ aj na sociálnych sieťach, a tak sa stane, že aj napriek dobrému úmyslu podeliť sa o názor, priniesť argument, debata napokon skĺzne do roviny osobných urážok. Tadiaľto však cesta nevedie.
Myslíme si, že ak majú zamestnanci školy, učitelia, či nepedagogickí pracovníci, ale aj rodičia okolo voľby novej riaditeľky nejasnosti, dávajú otázky, tak im treba na ne odpovedať. Preto je možno chybou, že mesto ako zriaďovateľ, alebo aj predchádzajúce vedenie školy, nezorganizovalo aspoň poradu, či verejné stretnutie, kde by sa, napríklad aj za účasti členov Rady školy, všetko, alebo aspoň takmer všetko vysvetlilo. Na stôl bolo treba položiť fakty, resp. dôkazy. Zabránilo by sa tak rôznym dohadom, špekuláciám a fámam.
Samozrejme, zmysel by to malo iba vtedy, ak by nechýbala ochota sa navzájom počúvať. A tá je, zdá sa nám, čoraz menšia.

V krízových situáciách je ale komunikácia nutná a na Hurbanke krízová situácia je.
Výpovede značnej časti učiteľov školy sú toho dôkazom. Zatiaľ ešte nenarušili priebeh vyučovania, vrcholia aj prípravy na uzavretie prvého polroku, ale všetko sa môže v priebehu pár týždňov zmeniť. Takému scenáru treba aj vzájomnou komunikáciou zabrániť.
A dovtedy si treba počkať i na verdikt prokuratúry, ktorá môže do celej situácie vniesť najviac svetla.