Z fabriky za Turcom vtedy rozposlala jedna z „nástupníckych„ firiem ZŤS zamestnancom prepúšťace listy. Bol to našťastie už posledný takýto silný otras, pripomínajúci priam zemetrasenie. Po ňom ešte prišli ďalšie, ale tie už ani zďaleka neboli také silné, ako práve ten, ktorý spôsobil šok a zobral nádej mnohým turčianskym rodinám. Viacerí z tých, ktorí vtedy opúšťali brány fabriky, sa už nikdy nedokázali zamestnať, lebo v Turci ani nebolo veľa možností, a ak aj čosi bolo, tak s piatimi či viac krížikmi na chrbte nikde nikoho nepotrebovali. A načo by aj, keď po viacerých podobných krokoch malo tých zopár prosperujúcich firiem možnosť vyberať z pretlaku nezamestnaných, či potenciálne nezamestnaných, ktorých čakala zanedlho potom podobná „jobovka„. Spolu s mnohými sme sa vtedy aj my pýtali, či to už strojárstvu v Turci zvoní umieráčik. O čo menej bolo optimistov, o to viac sa našlo skeptikov, ktorí prestali dúfať, že by ešte niekedy mohlo prísť k pozitívnemu obratu. Našťastie, zdá sa, že postupne k nemu prichádza. Nie v takom kolose, ako boli niekdajšie strojárne, ale v oveľa menšom, sa začali prebúdzať k životu aj niektoré fabriky, ktoré mali kedysi korene previazané práve zo zaniknutým podnikom, ale, čo je dôležité, postupne si v Turci nachádzali miesto nové investície. Prvým svetielkom v tme sa stal závod Volkswagen, po ňom postupne, rovnako na zelenej lúke, vyrastajú ďalšie závody. Sučiansky park, v ktorom sa nachádzajú, nie je síce zelený, ale je rovnako potrebný a pre Turčanov životodarný. Dnes sa už vôbec nezdá ako rojčenie, keď sa hovorí o tom, že k doterajším fabrikám tu pribudnú ešte ďalšie. Keď sme nedávno hovorili so šéfom firmy Auto Martin, ktorá robí inžiniering pri výstavbe viacerých firiem v tejto lokalite, Milanom Novotným, dozvedeli sme sa, že zanedlho už v existujúcich fabrikách a spolu s nimi aj v tých, ktorých plány na vybupovanie sú už viac ako reálne, bude pracovať asi 3500 pracovníkov.
Ak si uvedomíme, že neďaleko, za humnami Turca - v Tepličke nad Váhom budú v automobilke už zanedlho vytvorené ďalšie pracovné miesta, ktoré s určitosťou prinesú úžitok aj Turčanom, je viac ako nádej, že situácia s kriesením strojárstva naberá trvalý obrat. Navyše, za automobilkou môžu a vari aj prídu do jej blízkosti ďalšie kooperujúce firmy a jej dodávatelia.
Dnes sa, našťastie, situácia mení. Pravdou je, že „stará“ generácia strojárov, ktorá po krachu firiem skončila v skepse, už nemá šancu zamestnať sa v nových firmách, že to, čo sa rodí, alebo rozvíja, je skôr šanca pre novú generáciu. Možno práve pre deti a vnukov tých, ktorí sa pred rokmi sklamali. Vďaka za to zeleným lúkam.
