Stojí za vašim úspechom tvrdý tréning alebo je to trochu aj o šťastí?
Po majstrovstvách sveta sa ma každý pýtal, či je to o šťastí. Vždy som odpovedal, že šťastie praje pripraveným. Niekomu sa to nepodarí za celý život, no mne sa to podarilo na prvých majstrovstvách. Športovému muškáreniu sa

venujem posledných päť – šesť rokov. Ak chce človek uspieť už len na slovenskej scéne, chce to určite pravidelný tréning. V letných mesiacoch trénujem tri až štyrikrát týždenne, ak mi to práca a rodina dovolí. Turčiansky región ponúka dostatočný priestor na tréning, či je to už rieka Turiec alebo Blatnica.
Ako sa vám podarilo dostať do slovenskej reprezentácie?
Nebolo to jednoduché. Počas roka máme niekoľko pohárových pretekov, z ktorých zbierame body do slovenského rebríčka muškárov. Následne päť najlepších muškárov sa v daný rok zúčastní majstrovstiev sveta a ďalší piati majstrovstiev Európy. Majstrovstvá sveta sú vrcholom športového muškárenia. K svetovej špičke aktuálne patrí Francúzsko, Španielsko a Česká republika. Uspieť v tejto konkurencii je naozaj ťažké, chce to aj dostatočnú finančnú podporu, ktorú ako v mnohých športoch na Slovensku, ani my nemáme. Na šampionát som poctivo trénoval. Príprave som venoval skoro všetok voľný čas. Bolo ťažké skĺbiť prácu, rodinu a ryby.
Ako prebiehali samotné majstrovstvá v Tasmánii? Vraj sa lovilo na viacerých miestach?
Šampionát sa skladal z piatich kôl na piatich rôznych sektoroch. Každý deň sme absolvovali jedno kolo. Čakali na nás tri jazerá – Little Pine Lagoon, Penstock Lagoon, Woods Lake a dve rieky – Meander a Mersey. Na jazerách sme lovili z driftujúceho člna. Keďže bol december, na južnej pologuli sme očakávali začiatok leta, ale nebolo to tak.
Potrápilo vás aj zlé počasie?
Áno, počas celého šampionátu sme sa museli vysporiadať so zlými poveternostnými podmienkami. Vietor dosahoval v nárazoch až 90 km/hod, slnko striedalo snehové víchrice a niekedy to na vode vyzeralo všelijako. Lovili