Fašiangové obdobie, ktoré trvá od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy, sa pomaly končí. Presne tak, ako sa spieva v známej piesni Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti....
Pre roľníkov vo vidieckom prostredí to bol čas pracovného pokoja, pretože na gazdovstve nebolo veľa roboty. Po dlhej zime však postupne prichádza jar a roľníci sa pozvoľna pripravovali na dôležité jarné práce. Aj z tohto dôvodu sa počas fašiangov konalo najviac svadieb.
A pretože fašiangy bývajú dlhé i krátke, pretože od Popolcovej stredy do Veľkej noci musí uplynúť 40 dní, žartovne sa hovorilo, že: „Keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá.“
Fašiangy boli na dedinách aj časom páračiek, spojených s početnými hrami a zábavou, obchôdzkami maškár a muzík. V tomto období bývalo aj najviac zakáľačiek, čo sa označovalo aj ako svinské kary.
Fašiangové zvyky sa podľa pretrvávajúcej slovanskej obradovej symboliky zameriavali na zabezpečenie budúcej úrody, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí. Rôzne magické úkony mali prispieť k dobrej úrode obilnín, ovocia a hlavne ľanu a konopí. Známy bol napr. tanec na konope, pri ktorom maškary v každom dome vytancovali gazdinú. Tá musela pri tanci vysoko skákať, aby sa urodili vysoký ľan a konope.
Na Slovensku sa staroslovanský základ premiešal s karnevalovou kultúrou, ktorá sa k nám šírila hlavne z nemeckého a talianskeho prostredia prostredníctvom šľachtickej a meštianskej vrstvy. V mestách mali fašiangy špecifickú podobu vo forme maškarných plesov, bálov, tanečných zábav a sprievodov remeselných cechov.
OBCHÔDZKY
Na dedinách bolo zvykom chodiť fašiangovať z domu do domu.
Na obchôdzky chodila hlavne mládež, no nebolo to pravidlom. Fašiangový sprievod masiek spolu s muzikou obchádzal celú dedinu. Mládenci vykrútili gazdinú, maškary spievali, tancovali, robili rôzne žartovné veci, za čo dostali odmenu – pampúchy, pálenku, vajíčka, klobásu, slaninu, peniaze. Vo fašiangovom čase veselosti a zábavy neboli predpísané žiadne pravidlá či predpisy. Toto obdobie vyjadrovalo tzv. svet naopak.
POSLEDNÝ FAŠANG
V utorok pred popolcovou stredou sa fašiangy končili. Vyvrcholením bola spoločná veselica. Tanečnej zábavy sa zúčastnili všetci obyvatelia z dediny a z darov, ktoré nazbierali v sprievode, vystrojili hostinu.
Podávala sa praženica s klobásou a slaninou, vyprážané fánky, za vyzbierané peniaze kúpili alkohol a vyplatili muzikantov.
Prišli aj starí ľudia a deti. Staršie ženy si posedeli, pozerali na tancachtivú mládež, dali si pohárik hriateho. Deti odchádzali zo zábavy okolo desiatej.
O polnoci sa pochovala basa. Bol to obrad, na ktorom preoblečení kňaz a kostolník symbolicky, za veľkého plaču a nariekania plačiek, odprevadili basu na odpočinok. Tým sa ukončila zábava, muzika a hudobné nástroje zmĺkli a nastalo štyridsaťdňové obdobie pôstu, ktorý trval do Veľkej noci.
JEDLÁ
Pre fašiangové obdobie boli typické niektoré jedlá. Symbolom hojnosti boli vyprážané, cukrom posypané šišky (pampúchy, krapne) a huspenina, vaječné jedlá symbolizovali plodnosť. Hovorilo sa, že kto teraz zostane hladný, bude hladovať celý rok.
ZDROJ: Slovenské národné múzeum v Martine
