MARTIN. Moderné technológie čoraz markantnejšie vstupujú do rôznych oblastí ľudského života a zdravotníctvo nie je výnimkou.
Diskutovali rôzni špecialisti
V oblasti využitia umelej inteligencie medicína zaznamenala v posledných rokoch výrazný pokrok. Pribúdajú algoritmy, ktoré sú schopné rýchleho učenia, dokážu rozpoznať či analyzovať lekárske snímky, ktoré vedia v krátkom čase aj kvantitatívne vyhodnotiť.Na konferencii, ktorej cieľom bolo predstaviť výhody využívania umelej inteligencie v medicíne a špeciálne v rádiológii, diskutovali nielen lekári, ale aj IT špecialisti, manažéri nemocníc, či odborníci z oblasti práva.
Ako uviedol hlavný organizátor sympózia Kamil Zeleňák, prednosta Rádiologickej kliniky UNM a JLF UK, umelá inteligencia dokáže diagnostiku spresniť, urýchliť a zefektívniť.
„To bol zásadný dôvod, prečo sme sa rozhodli toto sympózium zorganizovať. U pacientov s cievnymi mozgovými príhodami je rozhodujúci čas, preto sa snažíme čo najviac zefektívniť ich príjem a určiť stupeň poškodenia mozgu. Umelá inteligencia je prostriedok, ktorý toto všetko dokáže výrazne urýchliť a spresniť,“ vysvetlil Kamil Zeleňák.
Liečba sklerózy multiplex
Odborník z oblasti rádiológie hovorí, že umelá inteligencia je riešením aj v takých prípadoch, kedy napríklad sanitka privezie pacienta s cievnou mozgovou príhodou v noci, keď má na klinike službu menej skúsený lekár. Vsúčasnosti sa dá totiž presnosť vyhodnocovania dát umelou inteligenciou porovnávať s úrovňou analýzy skúseného lekára.
„Sú teda prípady, kedy vyhodnotí stav pacienta lepšie ako začínajúci lekár.Ak by takýto software mali napríklad aj iné nemocnice v okolí, nemuseli by pacienta prevážať k nám, čo by v konečnom dôsledku ušetrilo financie za transport,“ doplnilprednosta Rádiologickej kliniky. Umelá inteligencia by podľa neho mohla výrazne pomôcť aj pri liečbe pacientov so sklerózou multiplex.
„Ak má pacient v mozgu 20 a viac ložísk, je časovo extrémne náročné, aby rádiológ meral fyzicky každú jednu léziu a ešte ju porovnával s predchádzajúcim vyšetrením. Kvantifikácia tak častokrát nie je presná. Umelá inteligencia to dokáže s maximálnou presnosťou spraviť do jednej minúty. Rovnako nápomocná vie byť aj pri určení poškodenia mozgu pacienta s Alzheimerovou chorobou.“
Časom nahradí lekára
Podľa docenta Zeleňáka dokáže umelá inteligencia navyše v množstve skenov, ktorých sa v súčasnosti robí stále viac, vyfiltrovať tie, ktoré sú negatívne a
