Ľudia aktuálne zažívajú novú stresovú situáciu a mimoriadne opatrenia vlády, s akými sa doposiaľ nestretli. Je pravda, že všetko, čo je negatívne a zároveň doposiaľ nepoznané v nás vyvoláva paniku a obavy?
Áno, situácia, v ktorej sa v súčasnosti ocitáme, je pre nás niečím novým a doteraz nepoznaným. Informácie o koronavíruse boli pre nás ešte donedávna
Šitie rúšok sa stalo trendom aj v Turci, ľudia si chcú pomáhať Čítajte do istej miery vzdialenými . Ľudia evidovali a aj sledovali toto ochorenie v Číne, ale pripadalo nám to „veľmi ďaleko“. Ako sa ochorenie rozšírilo do Európy a prekročilo i naše hranice, ocitli sme sa zrazu v reálnej situácii ohrozenia. Nie všetko neznáme je pre človeka zdrojom obáv a paniky, ale takmer vždy vyvoláva istú mieru napätia z očakávania. Pocity úzkosti patria k negatívnym pocitom a sú vo svojej podstate sprevádzané očakávaním nejakej hrozby, niečoho zlého. Úzkosť je teda viac orientovaná na budúcnosť, bojíme sa niečoho „zlého, čo by mohlo prísť a keďže nemáme krištáľovú guľu, často sú to až tie najhoršie predstavy, ktoré sa ani v skutočnosti neudejú. Naše predstavy a obavy sú spojené s emóciami, pocitmi, ktoré môžeme lepšie zvládnuť len väčším zapojením racionálneho uvažovania, pretože úzkosť vôbec nemusí byť spojená s reálnym ohrozením. Spolu s úzkosťou sa často objavuje aj ďalší pocit – strach. Ten je viac spojený s aktuálnou situáciou. Pre človeka má aj pozitívnu funkciu. Vedie nás k zodpovednosti, pomáha nám vyhnúť sa situáciám, ktoré sú pre nás ohrozujúce alebo inak nebezpečné. V tejto dobe nás teda viac vedie aj k zodpovednejšiemu správaniu na našu ochranu, na riešenie aktuálnej situácie.
Mnohí práve zo spomínaného strachu, že v obchodoch bude nedostatok tovaru vykupujú trvanlivé potraviny či drogériu. V obchodoch potom často vzniká davová psychóza a hoci ste pôvodne šli urobiť iba malý nákup, ale vidíte že ostatní majú plné koše, urobíte to isté, lebo „čo ak neskôr nebude“? Je to normálne správanie?
V situáciách, v akej sme sa ocitli, sa často do popredia dostávajú naše emócie, ktoré prevýšia racionálne uvažovanie. Vtedy sa môže stať, že ľudia podľahnú tlaku davu a momentálnym obavám a nakúpia tovar so zámerom istého zabezpečenia sa. Aj takýmto konaním sa snažia znížiť možno práve momentálne pocity strachu. Nie je však nič neprirodzené, ak si do košíka hodíme o balík cestovín viac. Je však dôležité, aby sme sa snažili takéto situácie rozumne ustáť. Reálne sa i tak nedokážeme predzásobiť na niekoľko týždňov. Sú tú tiež iní ľudia s potrebami, ako máme my. Je tiež dobré si uvedomiť, že stále fungujú inštitúcie a skladové zásoby, ľudia pokračujú v práci a aj napriek možno počiatočným obavám, sa život nezastavil, len zmenil svoje tempo a spôsob fungovania, ale ide ďalej.
Ako má človek zareagovať, keď mu niekto podá ruku pri stretnutí. Nie je to neslušné, ak odmietneme? Môže sa tento zdvorilostný zvyk časom úplne vytratiť z našej kultúry pre súčasný strach z nákazy?
Nie je neslušné nepodať ruku, je to dnes dokonca jedno z opatrení na zabránenie rozširovaniu ochorenia. Stačí povedať, prepáčte, ale ak bude táto situácia za nami, rád si s vami potrasiem pravicou. Myslím, že podávajúci to za takýchto okolností zoberie s nadhľadom a pravdepodobne aj s úsmevom. Podanie rúk patrí k našej kultúre a som presvedčená, že sa z nej nevytratí.
Zo všetkých médií sa na nás valia informácie o hrozivom koronavíruse, o počtoch nakazených, mŕtvych, kolapse zdravotníctva v zahraničí... Pre zachovanie psychickej pohody je lepšie takéto správy nesledovať alebo čo robiť, aby sme situáciu zvládli s ako takým pokojom a neprepadli panike?
Takýmto správam sa nedá úplne vyhnúť a ani by to nebolo celkom správne. Predstavujú aktuálnu situáciu, sú súčasťou nášho života, fungovania a majú svoj význam. Väčšie množstvo informácií s negatívnym obsahom o koronavíruse môže najmä u úzkostlivejších ľudí zvýrazňovať ich obavy a strach. Nemusíme však byť permanentne napojení na ich sledovanie, pre týchto ľudí možno stačí vybrať si len jedno večerné spravodajstvo, či inú formu informovania sa. To je dobré pre nás všetkých. Tieto informácie vedú i k zodpovednejšiemu správaniu sa a dodržiavaniu doporučení. Je však vhodné, aby tieto negatívne informácie boli vyvažované aj konkrétnymi pozitívnejšími správami, aby bolo pre nás viac správ o počte vyliečených ľudí, o poklese nových chorých, zdôrazňovanie podstatnej prevahy ochorenia s miernejším priebehom či o zabezpečovaní ochranných prostriedkov. Veľmi oceňujem správy z posledných dní o prejavoch spolupatričnosti ľudí a rôznych miestnych samospráv, ako i ohlasy na sociálnych sieťach. Tie sa týkajú napríklad ušitých rúšok zhromaždených vo výťahu pre tých, ktorí ich nemajú, tiež ponuky nákupov pre seniorov, ale aj giest uznania všetkým, ktorí sú v „prvej línii“, napr. organizovaným poďakovaním potleskom na balkónoch.
Dokáže nám strach až zatemniť úsudok a zmysly? Reagujeme agresívnejšie či výbušnejšie? Napríklad, keď sa k vám čakajúc v rade pri kase v obchode priblíži nejaký človek veľmi blízko a vy mu vynadáte, aby odstúpil, lebo sa bojíte nákazy.
Strach je veľmi silná emócia, ktorá dokáže ovplyvniť racionálne uvažovanie a správanie človeka. Čím väčší pocit ohrozenia človek pociťuje, tým sa menej
