Život našich predkov bol spätý s mnohými predstavami, poverami či magickými praktikami. Boli prepojené so všednou každodennosťou, no viazali sa aj ku špeciálnym dňom, ktorým sa pripisoval magický charakter. Prvý máj k takým jednoznačne patril.
Rosa ako liek
Už noc z 30. apríla na 1. mája, u nás známa ako Filipo-Jakubská, bola
Slzy šťastia sprevádzali v Martine dobré výsledky testov na Covid-19 Čítajte považovaná za noc čarodejníc. Podľa tradičných predstáv sa vtedy schádzali strigy a strigôni na krížnych cestách, odkiaľ sa vydali do všetkých kútov chotára. Dokázali škodiť mladej zeleni, dokonca mali pričarovať mráz, ktorý ničil budúcu úrodu ovocných stromov i hrozna vo viniciach. Aby sa ľudia pred ich vyčíňaním chránili, používali rôznorodé magické praktiky.
V predvečer tohto dňa chodili pastieri na návršia, kde trúbili a práskali bičmi, aby všetky čarodejnice z chotára vyhnali. Gazdovia používali aj konáriky borievok, ktoré dávali nad dvere a pod strechu domu alebo ich zapichovali do hnojiska. Aby bol pred bosorkami chránený aj dobytok, na rohy mu ľudia vešali girlandy z kvetov a magických bylín.
Špeciálne účinky sa pripisovali tiež májovej rose a dažďu. Na celom Slovensku bola prvomájová rosa považovaná za skvelý liek a preventívny prostriedok proti rôznorodým bolestiam. Ľudia si ňou často umývali oči alebo ju používali pri ťažkostiach s pokožkou. Májový dážď, najmä v prvom májovom týždni, bol zase predzvesťou bohatej úrody. Dievčatá zo stredného Slovenska ho dokonca používali aj ako kozmetický prostriedok. Nechali si ho voľne padať na rozpustené vlasy, pričom odriekali formulku: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť“. Očakávali, že ich vlasy budú po absolvovaní takejto kúry husté, dlhé a zdravé.
Rôzne významy májov
V máji sa malo dariť aj všetkému živému, čo prišlo na svet. V tomto mesiaci narodené mláďatá (napríklad jahňatá, húsatá či mačatá) mali byť najvhodnejšie na chov. Aj deti mali byť podľa zaužívaných predstáv šťastné. Pretože sú však v tomto čase stromy obsypané bielymi kvetmi, májoví novorodenci začínali skoro šedivieť.
Májová zeleň bola tiež symbolom sily a najlepšie vyjadrovala želanie gazdov, aby na poli i lúkach bolo dostatok rastlinstva. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých zohrávali dôležitú úlohu rastliny, názov májenie. Dokonca strom využívaný pri rôznych magických obradoch niesol názov máj.
Už z 15. storočia pochádzajú zmienky o tom, že postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča. Kým nebol tridentským koncilom zavedený cirkevný sobášny obrad, bolo vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti. Neskôr na našom území nadobudli máje viaceré možné významy. V prvom prípade ho postavil mládenec iba tomu dievčaťu, o ktoré sa seriózne uchádzal. V druhom predstavovali máje spoločný dar mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. Tretím variantom bolo, že máj dostala síce každá dievčina, ak však mala svojho frajera, bol ten jej iný ako ostatné, ktoré predstavovali kolektívnu pozornosť mužskej mládeže. Mohol mať napríklad iné stuhy či šatky, obielený kmeň, prípadne sa líšil druhom použitého stromu.
Šatky dievčat na vrcholci
Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku. Keďže však na ich
