BELÁ-DULICE. Viacerí priaznivci turistiky z Turca i širšieho okolia mali 9. máj 2020 poznačený v kalendári. V tento deň sa mal uskutočniť jubilejný 50. ročník organizovaného výstupu na Lysec (1381 m n. m.) – jeden z najvýraznejších vrcholov predhoria Veľkej Fatry.
Žiaľ, človek mieni a život mení. Z dôvodu pandémie šírenia koronavírusu a s tým súvisiacim zákazom organizovania hromadných podujatí, museli organizátori výstupu obľúbenú akciu zrušiť. Oslava polstoročnice sa tak minimálne o rok odkladá.
Ako sa to všetko začalo
História turistiky v Turci si nepochybne oveľa viac pamätá ako rok 1970, a tak Lysec určite ani v tom období nebol pre milovníkov hôr neznámy. Vtedy k najaktívnejším turistom v našom regióne patrili Vrútočania. Bol to najmä M. Holub, M. Husár a P. Čerňan. A tak turistov na prvé výstupy na Lysec pozýval odbor turistiky TJ Lokomotíva Vrútky, ktorého boli členmi, pri príležitosti výročia oslobodenia našej vlasti Červenou armádou.
“„Si krásny Turiec ! Sladká domovina!
Raj, trochu chladný, ako hrdá kňažná.
Jak hromozvod nad Tebou ihla strážna Kriváň trčí.
Lysec bujno spína sa ako ľvica napružená k skoku,
a rieka Tvoja šumí v strmom toku.“
„
„Stalo sa tak tradíciou, že na hromadný dvojhodinový výstup na Lysec v prvej polovici mája sa už päťdesiat rokov tešia desiatky milovníkov turistiky, prírody, kamaráti z rôznych časti Slovenska aj Čiech, ktorí sa po roku viac-menej pravidelne stretávajú so svojimi priateľmi, známymi, aby „pokračovali“ v debatách, obnovili si kontakty a našli si i nových kamarátov,“ spomína Dalimír Žiak, jeden z pravidelných účastníkov výstupu.

Abrahámovín sa výstup na Lysec dožil najmä zásluhou a obetavosti ďalších organizátorov z Belej-Dulíc, ktorí si štafetu výstupov prevzali od Vrútočanov.
V Belej-Duliciach výstupy začal organizovať odbor turistiky TJ Družstevník, neskôr aj v spolupráci s týždenníkom Život Turca a s miestnym Zväzom protifašistických bojovníkov. V posledných rokoch výstup organizuje Okresný klub slovenských turistov TJ Družstevník Belá-Dulice spoločne s obecným úradom.
„Členovia organizačného výboru každý rok pre účastníkov zabezpečujú ich dopravu z Martina a po výstupe pripravujú zaujímavé akcie, ktoré spríjemňujú atmosféru, utužujú staré a iniciujú nové priateľstvá. Výstupy sa končili pri chatách v Jasenskej doline – na chate Lysec, na Kaške, v kultúrnom dome v Belej-Duliciach či najmä v posledných rokoch pri Penzióne Babia hora, kde účastníkov čakávala spoločenská časť podujatia – guláš, pohostenie s hudbou, tombola, rozdávali sa aj účastnícke listy, diplomy, pečiatky, odznaky, bulletiny, propagačné materiály, odmieňali najstaršieho aj najmladšieho účastníka,“ priblížil scenár podujatia Dalimir Žiak.
Ale výstupy na Lysec nemali len jednorazový spoločensko-športový charakter. Akcia „rozhýbala“, motivovala veľkú časť povojnovej generácie, dostala ľudí od často monotónnych činností v zamestnaniach počas týždňa do prírody, k víkendovým rodinným výletom a vychádzkam. A hromadné výstupy, často sa zišlo aj vyše dvesto účastníkov, napokon aj spopularizovali Lysec ako „prírodnú telocvičňu“.
Krásne výhľady na Turiec
Nebol to však len Lysec, ktorý turistická verejnosť „dobýjala“, keď si ho mnohí zapísali do svojich turistických plánov ako kopec hodný ich námahy pre svoju trasu, ale najmä krásne výhľady na celý Turiec.
Vďaka hromadným výstupom sa pohyb turistov na našich pohoriach všeobecne zintenzívnil.
Veľká Fatra, Malá Fatra, Lúčanská aj Krivánska, sa stali častými a obľúbenými víkendovými a príležitostnými destináciami Turčanov, ale nielen ich.
Vo vrcholových knihách uložených v schránke pri kóte na Lysci sú zápisy z celého Slovenska, ale aj zo širokého aj vzdialeného sveta – napríklad z Prahy, Brna, Ostravy, Břeclavi, z poľského Rybnika, z Rakúska, no aj z mexickej Guadalajary.
V knihách sú zápisy takmer z každého dňa v roku, kresby detičiek, slová obdivu k prírode, niekedy len podpisy či vyjadrené pocity nadšenia alebo len meteorologické konštatovania.
Lysec si za 50 rokov napísal svoj príbeh. A ten nepochybne bude ďalej aj po skončení súčasnej korona-krízy pokračovať.