MARTIN. Dnes už bývalá botanická záhrada pri Slovenskom národnom múzeu v Martine otvorila svoje brány pre verejnosť pred viac ako 80 rokmi. Teraz sa hľadajú staré fotografie, aby svoju históriu doplnila aj o príbehy a spomienky svojich návštevníkov.
Minister zdravotníctva Marek Krajči v Univerzitnej nemocnici Martin Čítajte V skrytých zákutiach záhrady sa za osemdesiat rokov odohralo mnoho príbehov. Schádzali sa tu mladé páry na „rendez-vous“, na prechádzky chodili rodiny s malými deťmi, z ktorých sú dnes už starí rodičia. Zo spomienok časom vyšumeli farby či mená, ale múzeum by ich rado znovu oživilo. V novo spustenej facebookovej skupine Záhrada SNM – Staré časy vyzýva svojich priaznivcov, aby pátrali po starých fotografiách z bývalej botanickej záhrady vo svojich rodinných archívoch.
Skanzen by sa nezmestil
Zámer vybudovať záhradu pri druhej budove Slovenského národného múzea v Martine (SNM v Martine) sa objavil zároveň so vznikom stavby. Ešte v roku 1928 okrem predpokladanej zastavanej plochy s rozlohou dve tisíc metrov štvorcových zakúpila a vytýčila Muzeálna slovenská spoločnosť (MSS) pozemok o výmere 16-tisíc metrov štvorcových, nachádzajúci sa za budovou. Pôvodne sa plánovalo, že na ňom vyrastie múzeum ľudovej architektúry – skanzen, no pozemok bol pre tieto účely primalý. Vedenie MSS rozhodlo o budovaní expozície múzea v prírode v inej lokalite a plocha za novostavbou sa zrazu uvoľnila.
Na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia vedenie múzea so zriadením záhrady ešte nepočítalo. Túto myšlienku pravdepodobne vnukol správcovi múzea a podpredsedovi MSS Jánovi Gerykovi martinský podnikateľ v oblasti záhradníctva Václav Hervert.
Hervert bol ochotný poskytnúť múzeu rastliny z vlastnej množiarne a aj celoročnú starostlivosť a údržbu záhrady. Od múzea však žiadal, aby mu dodalo návrh, pretože sám s projektovaním nemal skúsenosti.
Slovenská vegetácia v úzadí
Z vlastnej iniciatívy sa začiatkom marca 1932 ozval aj záhradný architekt z českej Chrudimi Josef Vaněk, ktorý múzeu navrhol naprojektovať záhradu „... v každém směru vyhovující...“. Vaněk ponúkol nielen služby svojho ateliéru, ale i vlastný sadbový materiál z údajne najväčšieho škôlkarského závodu v republike.
Ján Geryk s jeho ponukou súhlasil, a tým sa začala dlhoročná korešpondencia s chrudimským architektom, ktorý múzejnú záhradu nikdy na vlastné oči nevidel. Správca múzea presadzoval, aby nosnú zložku rastlinstva tvorila zbierka typickej karpatskej flóry, kde by boli všetky liečivé bylinky, rastúce na Slovensku, ako aj výsadba domácich stromov a krov.
Konečná verzia osadzovacieho výkresu, vytvorená Vaňkovým ateliérom v Chrudimi, bola do múzea doručená v auguste 1934 spolu so sprievodným listom a zoznamom 277 položiek, prevažne rastlín a osiva. Aj napriek Vaňkovmu ubezpečovaniu, že „... byl brán ohled hlavně na vegetaci slovenskou...“, sa v zozname nevyskytuje ani 50 percent pôvodných stredoeurópskych druhov.
Naopak, väčšinu tvorili zahraničné, najmä severoamerické a východoázijské zbierkové dreviny. Pri získavaní sadbového materiálu sa Ján Geryk viackrát snažil stlačiť cenu čo najnižšie, prípadne žiadať priamo o dary. Napriek osloveniu viacerých súkromných firiem vedel múzeu spraviť najlepšiu cenovú ponuku práve Vaněk.
Škodcovia i ľudský faktor
Už počas roku 1935 bola dokončená značná časť výsadby. Ako sa dozvedáme z Časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v tej dobe už bolo v záhrade
