VEĽKÁ FATRA. Aj v lesoch Národného parku Veľká Fatra môžete stretnúť strážcov prírody. Na poriadok tam dozerajú piati profesionálni a približne štyridsať dobrovoľných strážcov.
Profesionáli sa v lese pohybujú najmä počas pracovného času, dobrovoľníci ich dopĺňajú zväčša popoludní alebo aj cez víkendy. Žiadne rozpisy služieb s
Prečítajte si aj: Medveď na štyroch labách sa stal na Stráňach atrakciou Čítajte pevne stanoveným pracovným časom dobrovoľní strážcovia ale nemajú.
Na pravidelných školeniach im však ochranári z Veľkej Fatry vytipujú územia, na ktoré by sa mali pri dozornej činnosti zamerať. Je ale na každom jednotlivcovi, kedy sa do lesa vyberie. Túto prácu totiž robia úplne zdarma.
O svojej činnosti referujú cez takzvané hlásenky, v ktorých oznamujú nielen to, kde sa pohybovali, ale popisujú aj situácie, ktoré museli riešiť.
Najskôr čakateľ, potom strážca
Profesionáli i dobrovoľníci majú rovnaké kompetencie.
„Dozerajú na poriadok v prírode, dodržiavanie predpísaného cykloturizmu či motorizmu, ďalej si všímajú rastlinstvo, poškodené značenie chránených území či správanie rôznych živočíchov. Najčastejšie riešia priestupky, väčšinou dohovorom. Môžu však aj udeliť pokutu do výšky 66 eur,“ opisuje Peter Vantara, riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra.
Vážnejšie priestupky alebo dokonca až trestné činy nahlasujú strážcovia polícii a na príslušné úrady. Ide napríklad o nelegálne výruby či jazdy na štvorkolkách v národnom parku.
Ak sa niekto chce stať dobrovoľným strážcom prírody, odznak dostane až potom, keď zloží skúšky. Najskôr sú z nich čakatelia, ktorí rok-dva chodievajú do prírody v sprievode skúsenejšieho kolegu, od ktorého sa zaúčajú.
„Až po urobení skúšky ich zaradíme medzi strážcov prírody. Ovládať musia zákon o ochrane prírody, trestný zákon a vyznať by sa mali aj v miestopise, aby poznali charakter daného územia, jeho živočíchy a rastlinstvo,“ menuje Peter Vantara.
Dlh prírode
Dobrovoľným strážcom prírody vo Veľkej Fatre je už vyše dvoch rokov i Juraj Žiačik. Hovorí, že k horám mal blízko odjakživa a mal potrebu im pomáhať trebárs aj zbieraním odpadkov vo voľných chvíľach. Strážcom sa stal na popud jedného kamaráta.
„Cítil som sa byť prírode dlžný za to, aký pokoj a relax mi poskytuje a toto bol ideálny spôsob,“ vysvetľuje Juraj Žiačik, ktorý pracuje ako dizajnér interiérov a poslanie dobrovoľného strážcu vykonáva buď popoludní, ale najmä cez víkendy.
Keď je v teréne, tak predovšetkým pozoruje aktivitu zvierat, skontroluje turistov, či sa v horách netúlajú mimo povolených chodníkov, nepúšťajú psa navoľno, či majú motoristi povolenku na vjazd do lesa alebo či nedochádza k ničeniu prírody.
„Ak aj zbadám nejaký priestupok, snažím sa ľuďom v prvom rade vysvetliť, kde urobili chybu a prečo sa to nesmie. Radšej dohováram, ako naparujem pokuty, lebo verím, že človek sa viac poučí z toho, keď mu veci vyargumentujem. Mnohí zakrátko pochopia, že sa nezachovali správne a dokonca sa ospravedlnia,“ približuje Juraj Žiačik.
Drzé kávičkové typy
V lesoch sa aktuálne stretáva aj s nepoučiteľnými a najmä arogantnými ľuďmi.
„Najmä v súčasnom období narážam na veľa nepríjemných a drzých
