Ako zvládali prežitú tragédiu deti a učitelia? Kto potreboval väčšiu pomoc?
Zistili sme, že našu podporu až tak veľmi nepotrebovali deti, ktoré strašnú udalosť prežili a videli na vlastné oči a bolo to pre nich veľmi náročné.

Omnoho ťažšie to ale zvládali rodičia, ktorí boli v panike a strachu, lebo krátko po útoku nevedeli, čo sa presne stalo. Počas niekoľkých desiatok minút, kým dorazili k svojim deťom, dokázala ich fantázia vytvoriť rôzne prehnané predstavy a toto bolo pre nich veľmi vyčerpávajúce. Čiže prevažná časť starostlivosti smeruje k dospelým, či už učiteľom, rodičom alebo ich blízkym. Napríklad, špecializovaný policajný tím poskytoval učiteľom skupinové opatrenie na zvládnutie stresu a myslím, že s nimi odviedli špičkovú prácu.
Je dôležité sa z prežitej traumy vyrozprávať?