MARTIN. Štefan Hanakovič absolvoval štúdium pomocných vied historických so špecializáciou na knihovníctvo. Mimoriadny záujem o knihy a archívne dokumenty ho profesijne zaviedol do Matice slovenskej v Martine, kde pôsobil vyše tri desaťročia. Od roku 1956 v nej pracoval na výskumných i vedeckých pozíciách. Okrem iného sa v inštitúcii podieľal na záchrane skonfiškovaných kláštorných a knižničných fondov. V Matici neskôr zastával aj funkciu tajomníka a správcu.
Kúpaliská v Turci majú obavy o návštevnosť Čítajte Po matičných rokoch sa presunul do Spolku sv. Vojtecha v Trnave obnoveného po komunistickom režime v roku 1990. V pozícii riaditeľa tu v rokoch 1992 – 2002 rozvíjal najmä edičnú činnosť spolku a venoval sa aj obnove členskej základne. Neskôr pôsobil v ako riaditeľ Diecéznej historickej knižnice biskupa Štefana Moysesa v Kláštore pod Znievom. Vo vedecko-odbornej oblasti sa venoval knižničným fondom, knihovníctvu, bibliografii, dejinám Matice slovenskej, knižníc, ale aj osobnostiam národného a duchovného života Slovákov. Je autorom veľkého množstva odborných článkov, štúdií a monografií– Slovník pseudonymov slovenských spisovateľov (1961), Katalógy a ich budovanie v ľudových knižniciach (1963), Muzeálna slovenská spoločnosť (1969), Metódy bibliografie (1976), Dejiny Spolku svätého Vojtecha (2005), Dr. Andrej Radlinský – kútsky farár (2006), Dejiny Slovenskej národnej knižnice (2013).
