VRÚTKY. S tragicky zosnulým učiteľom Spojenej školy vo Vrútkach Jaroslavom Budzom sa v piatok vo vrútockom dome smútku rozlúčili stovky ľudí.
„S veľkým pohnutím a bolesťou som prijala správu o udalosti, ktorá sa udiala. Spolu s vami nechápem a smútim, že sa niečo také zarmucujúce mohlo stať. Prišli sme o vzácneho človeka, ktorý obetoval svoj život za iných. Pán učiteľ Jaroslav Budz v osudovej chvíli konal najlepšie, ako vedel, konal podľa najvyšších princípov ľudskosti. Bol to čin obdivuhodného človeka, na ktorého môžeme byť právom hrdí," prihovorila sa smútočnému zhromaždeniu v liste prezidentka Zuzana Čaputová.
Zástupca riaditeľky školy Jaroslav Budz – žiakmi milovaný učiteľ matematiky a chémie, obľúbený kolega, dobrý kamarát a predovšetkým starostlivý manžel i otec dvoch dcér zahynul minulý štvrtok po brutálnom útoku mladého Martinčana.
Vždy pomáhal
Napriek tomu, že k nemu nebol osud príliš láskavý, ťažká choroba mu dávnejšie zobrala ženu a aj syna z prvého manželstva, svoju bolesť neprenášal na druhých, naopak, ľuďom vždy pomáhal.
A práve to, čo bolo preňho typické – pomáhať druhým, sa mu napokon stalo osudné. S holými rukami sa postavil na odpor agresorovi, ktorý ho smrteľne dobodal nožom.
Jaroslav Budz v nepredstaviteľnej situácii nemyslel na seba, neutiekol pred šialeným mladíkom, naopak, robil všetko preto, aby ochránil deti a kolegov. Bol to hrdinský čin, na ktorý by sa nemalo nikdy zabudnúť.
„Veľmi ma to zasiahlo, bol to môj profesor z pôvodného vrútockého gymnázia. Spomínam si naňho len v dobrom. Bol charizmatický, dobrosrdečný, keď sme od neho niečo potrebovali, pomohol nám. Aj teraz som ho často stretávala, lebo dcérka mi chodí do školy, kde učil. Pozdravil sa, usmial, vždy bol veľmi milý a príjemný. Nevieme pochopiť, prečo sa to muselo stať. Je to strašné,“ neskrývala smútok Alica z Vrútok, ktorá sa pred týždňom zúčastnila na tichej spomienke v areáli školy.
„Obrovská tragédia, ktorá nemá v našej krajine obdobu. Neverila som tomu. Pravdou je, že v dnešných časoch sa vo svete dejú škaredé a zlé veci. Nikdy by mi nenapadlo, že sa jedného dňa, práve tu vo Vrútkach, dočkáme niečoho, čo vidíme zo správ z Ameriky. Je to strašné, čo sa stalo,“ myslí si Adriana Samolejová, ktorú Jaroslav Budz tiež učil na gymnáziu.
„Nezaslúžene z tohto sveta odišiel skvelý človek. Pamätám si ho ako veľmi ľudského a stále usmiateho. A to mu navždy zostalo,“ dodala ešte jeho bývala žiačka z Vrútok.
Priateľský a nekonfliktný
Na svojho kolegu len v dobrom bude spomínať učiteľ Martin.
„Jaro Budz bol dušou školy. Láskavý, priateľský, nekonfliktný. Veľmi dobre s každým vychádzal, medzi žiakmi bol obľúbený. Miloval hory, energiu nabíjal v prírode, takmer každý piatok chodil na Maguru a viem, že hrával aj volejbal. Ťažko sa budem vyrovnávať s jeho smrťou. Isté ale je, že nikdy naňho nezabudnem.“
Nebohého zástupcu riaditeľky veľmi dobre poznala aj Mária Alaxová, ktorá predáva v potravinách hneď oproti škole. Sama má dcéru, ktorá v nej študuje.
„Pán Budz bol náš dennodenný zákazník. Každé ráno si k nám chodil kúpiť noviny, cigarety a občas cukríky. Navštívil náš obchodík aj v osudný deň, asi okolo siedmej. Bol to dobrý a príjemný človek, ktorý mal rád svojich žiakov. Vždy sme prehodili pár slov. Neviem sa spamätať z toho, čo sa stalo,“ krútila hlavou ,“ predavačka.
