MARTIN, TURČIANSKE TEPLICE. Po hrôzostrašnom útoku v Spojenej škole vo Vrútkach, kde zomrel zástupca riaditeľky Jaroslav Budz, jedna učiteľka a dve deti boli vážne zranené, sa začali vynárať otázky, či sú slovenské školy
Kúpaliská v Turci majú obavy o návštevnosť Čítajte dostatočne zabezpečené pred prípadnými hrozbami. Mnohí kompetentní sa zhodujú, že besnenie útočníka bolo v tomto prípade bezprecedentné a takéto konanie sa nedalo predpokladať.
Prehľad aj vďaka kamerám
Budovy škôl sa zvyčajne zamykajú so začiatkom prvej vyučovacej hodiny. No mnohé školy neostali iba pri tomto opatrení.
V ZŠ Jozefa Kronera v Martine majú už niekoľko rokov nainštalovaný kamerový systém, ktorý sníma nielen vstup do budovy, ale tiež chodby a priestory žiackych šatní. Záznamy z kamier sa nahrávajú a premietajú na monitore v kancelárii riaditeľky.
„Vždy vieme o každom človeku, ktorý k nám príde. Vchodové dvere sú zamknuté, takže keď k nám chce niekto cudzí vstúpiť, musí zazvoniť. Zároveň ho vidíme na kamerách. Tie nám zároveň pomáhajú odhaliť prípadné krádeže v šatniach či straty osobných vecí detí,“ približuje Jaroslava Paulovičová, riaditeľka školy.
Dodáva, že budúci rok by chceli nainštalovať elektronického vrátnika i do školského klubu detí, aby aj tamojšie pedagogičky mali prehľad o príchode rodičov, keď si prídu vyzdvihnúť svojich potomkov.
Agresiu nezažili
Školy sa však nezamykajú len kvôli bezpečnosti, sú na to aj iné dôvody.
„Občas sa stalo, že starší žiaci odišli domov s mladším kamarátom, ktorému už skončilo vyučovanie, no oni ešte mali v rozvrhu ďalšie hodiny. Počas bežného školského režimu sa škola vždy ráno o 8. hodine zamkne a deťom potom otvorí ich vyučujúca po skončení poslednej hodiny. Návštevám počas dňa odomyká buď školník, upratovačka alebo niektorý z našich zamestnancov, keďže zborovňa a sekretariát je hneď vedľa vchodu,“ opisuje Jaroslava Paulovičová.
Riaditeľka hovorí, že bezpečnostný systém na ich škole je podľa nej dostatočný.
„Máme kamery, dvojité vstupné dvere, neviem čo viac by sa dalo robiť. Iba ak zriadenie bezpečnostnej služby, no to si z vlastných zdrojov určite nemôžeme dovoliť,“ vysvetľuje.
Jaroslava Paulovičová si nespomína, že by v ich škole zažili nejaký konflikt alebo agresívne správanie nejakého návštevníka.
„S ničím podobným sme sa nikdy nestretli. Tragédia, ktorá sa stala vo Vrútkach, nás hlboko zasiahla. Najskôr sme nechceli uveriť, že sa také niečo stalo práve u nás v Turci. V ten deň sme aj mali obavy zobrať deti vonku. Bola to tak špecifická situácia, pretože nikto nevie, ako by zareagoval, keby sa to stalo práve jemu,“ myslí si riaditeľka martinskej školy.
Nepretržité stráženie
Kamerami je vybavená aj Spojená škola v Martine. Tie zachytávajú celý vonkajší rozľahlý areál s budovami teoretického a praktického vyučovania, resp. dielní, ďalej telocvičňu a domov mládeže, ktorý sa zvykne prenajímať. Sníma sa tiež ihrisko a priľahlé parkovisko. V škole dokonca funguje i kinosála pre 450 ľudí.
„Navyše máme zriadenú SBS-ku, ktorá funguje 24 hodín denne a 365 dní v roku, ktorú si sami platíme. Na vrátnici sa každý musí po príchode identifikovať. Naši žiaci aj zamestnanci majú ID karty, ktorými sa pri vstupe a odchode registrujú. Čiže ako náhle sa žiak ráno cez kartu zahlási, jeho rodič si to môže cez internet skontrolovať a mať istotu, že jeho dieťa je v škole,“ zmieňuje Jozef Zanovit, riaditeľ Spojenej školy, ktorý si tiež na žiadny incident u nich nepamätá.
„Škola má byť pre deti útočiskom a bezpečným miestom. Nikto nemohol
