MARTIN. V tieto dni si pripomíname 60. výročie od poslednej veľkej ničivej povodni v Turci. Po výdatných dažďoch sa na deň sv. Anny (26. júl) v roku 1960 zodvihla hladina rieky Turiec a následne sa vyliala z koryta. Veľká voda zaplavila územie od Príboviec, Koštian nad Turcom, zaliala ulice Martina, časť Priekopy až po Vrútky. Práve Vrútky sa v tomto roku ocitli celé pod vodou, na rozdiel od povodne z roku 1958, kedy boli zasiahnuté iba okrajové časti KB kolónia, Randezovo a Mexiko.
Každý, kto mal v tom čase fotoaparát alebo filmovú kameru, tieto okamihy zachytil a zo získaných fotoalbumov sme vytiahli množstvo amatérskych záberov, aby sme pripravili spomienkový dokument na túto udalosť.
Zo zhromaždeného fotografického materiálu autorský kolektív (Róbert Zacharides, Jozef Fillo a Igor Dobrovolný) spracoval túto udalosť nielen do výstavy, ale aj do knižnej publikácie s názvom Turčianske Benátky. Okrem doteraz nepublikovaných fotografií autori vyspovedali desiatky pamätníkov, ktorí prispeli svojimi spomienkami a príbehmi.
O povodni z roku 1960 vám prinášame svedectvo v troch častiach – prvá je venovaná Martinu, druhá Záturčiu a Priekope a posledná Vrútkam. Tam veľká voda napáchala najväčšie škody.
Povodne v histórii
Veľká voda z riek Turca či Váhu robila šarapatu celé stáročia. Svedectvo ničivých povodní je zaznamenané tiež v rôznych kronikách, kde je vyčíslená škoda na majetkoch – domoch, dobytku či úrode. Aj samotný Matej Bell v jednom zo svojich diel spomína prírodné katastrofy a mimo iného aj povodne. Už na konci 19. storočia nám hrôzu záplav dokumentujú fotografie a pohľadnice.
Na začiatku 20. storočia zasiahli Turčiansky svätý Martin dve ničivé povodne a to v roku 1912 a 1928. V obidvoch prípadoch sa voda dostala aj do priemyselných objektov ako: Rafinéria Danica, Celulózka a Tatra nábytok. Záplava priamo v centre v tieto roky mesto minula.
Rok 1960
Ráno na sv. Annu Martinčanov zobudil hukot vody a to najmä v okolí železničnej stanice. Voda sa valila Robotníckou ulicou, zaliala známe koliečko, postupovala vtedajšou Engelsovou ulicou k rozostavanej budove poštového úradu. Najviac postihnutou bola Kuzmányho ulica. Podľa viacerých pamätníkov sa doslova premenila na Benátky. „Zásobovanie domácností sa uskutočňovalo pomocou kanoí alebo lodiek. Zaliate neboli len pivnice, ale tiež predné izby domov od ulice, ktoré ešte dlho po povodni vysušovali aj s príslušným zariadením,“ opisuje Darina Geisbacherová.
V tom čase už boli pod vodou ulice na Odtokách a časť Jahodník – ulice Marxova, Na Bystričku či ďalšie.
Neskrotný živel
V bývalej vile Blažeja Félixa Bullu sa v 60-tych rokoch minulého storočia nachádzali detské jasle.
„Pamätám si, že v to osudné ráno ešte ulice Kollárova a Francisciho neboli pod vodou a rodičia svoje ratolesti zašikovali do jaslí. No po obede už voda vystúpila do takej výšky, že domov zo škôlky niesli rodičia svoje deti na ramenách, tzv. „na koňa“,“ zaspomínali si Anna K. a Milan Vicenec.
Popoludní už boli zaliate ulice v okolí Prieložteka v Jahodníkoch, ďalej Kollárova, Štefanovičova, Francisciho, Bernolákova, Vajanského či Moyzesova ulica.
V tom období bola pred dokončením i budova pošty a voda sa zastavila práve na tomto mieste.
Označkované domy
Povodňou ostal postihnutý najmä priemysel. Voda sa nachádzala v Stoličkovej továrni, Celulózke, nemocnici, zaliaty bol most smerom na Bystričku, Kalinčiakovo nábrežie, Robotnícky obytný dom... .
Na konci Martina sa voda vyliala z koryta pri moste ku kasárňam a zaplavila okolie až ku železničnej trati. V záturčianskom chotári boli pod vodou polia a aj minerálny prameň s plničkou fliaš Fatra.
Do centra mesta sa voda, našťastie, nedostala. Žiaľ, škody si vyžiadali domy na zatopených uliciach. V Jahodníkoch sa ešte dodnes na niektorých domoch nachádzajú rysky, ktoré označujú výšku dosiahnutej hladiny veľkej vody.
Zdroj:Turčianske Benátky - Róbert Zacharides a Igor Dobrovolný
