Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Počas veľkej povodne vo Vrútkach, plávali kačky zarovno kuchynského okna

Keď v roku 1960 centrum Martina veľká voda ušetrila a vyliala sa len v okrajových častiach, tak naopak, vo Vrútkach boli zaliate všetky ulice v centre mesta. Desiatky amatérskych fotografov sa snažili zachytiť túto udalosť v odľahlých uličkách a rôznych zákutiach, ktoré by za bežnej situácie neodfotili.

Záchranárske práce prebiehali po celých Vrútkach.Záchranárske práce prebiehali po celých Vrútkach. (Zdroj: zdroj: Turčianske Benátky - Róbert Zacharides a Igor Dobrovolný)

VRÚTKY. Žiadnu inú obec či mesto tak nesužovali povodne ako práve Vrútky, mestečko ležiace na sútoku riek Turiec a Váh. Záznamy o veľkej vode nájdeme v kronikách a archívoch v rokoch 1557, 1593, 1620, 1697, 1703, 1746, 1752, 1795, 1811, 1813, 1816, 1819, 1821, 1845. Najničivejšou bola záplava v roku 1813, kedy bol pod vodou celý Turiec.

„Z územia Turčianskej kotliny voda odplavila veľké množstvo drevených domov. Táto povodeň mala za následok zhoršenie životnej úrovne nášho obyvateľstva. Okrem toho, že ľudia prišli o svoju ťažko vydretú úrodu, u väčšiny populácie a dokonca aj dobytka sa vyskytli rôzne epidémie,“ vykresľuje Igor Dobrovolný,známy martinský zberateľ starých fotografií a amatérsky historik Turca.

Skryť Vypnúť reklamu

Živel na pohľadniciach

Prvá veľká povodeň v 20. storočí zasiahla Vrútky v roku 1903. V júli sa po výdatných dažďoch vylial Váh, a v tom čase malá obec, sa ocitla kompletne pod vodou. Zaplavené bolo údolie Váhu, kde voda poškodila železničný zvršok a škody boli napáchané i v neďalekej Žiline. Práve v tomto meste sa pripravovala Priemyselná výstava Horného Uhorska .

„Povodeň spôsobila, že pod vodou sa ocitli všetky pripravené pavilóny na výstavisku a pre tento účel vybudovaný park. Táto povodeň sa dostala vďaka fotografovi Pavlovi Socháňovi z Turčianskeho Sv. Martina na sériu pohľadníc. Na nich je zachytená nielen samotná povodeň, ale i oprava železničného zvršku, ako aj samotné skúšky zrenovovanej železničnej trate,“ spomína Igor Dobrovolný.

Počas 20. storočia boli Vrútky zatopené ešte niekoľko krát. Bolo to v rokoch 1924, 1927, 1947. Veľká povodeň prišla aj v roku 1958, ale vtedy veľká voda zasiahla len okrajové časti – Randezovo, ŽOS-ku a Mexiko.

Skryť Vypnúť reklamu

„Radosť mali vtedy asi iba deti, ktoré sa po uliciach Mexika plavili na člnoch, kajakoch a korytách. V uliciach Mexika to istý čas vyzeralo naozaj ako v Benátkach,“ približujeIgor Dobrovolný.

Fotky ako dôkaz stavebného vývoja

Keď v roku 1960 centrum Martina veľká voda ušetrila a vyliala sa len v okrajových častiach, tak naopak, vo Vrútkach boli zaliate všetky ulice v centre mesta. Desiatky amatérskych fotografov sa snažili zachytiť túto udalosť v odľahlých uličkách a rôznych zákutiach, ktoré by za bežnej situácie neodfotili.

„Z mnohých lokalít Vrútok sa nezachovali žiadne historické fotografie, ktoré by ukázali postupné budovanie či rozvoj mesta a tak zábery z povodne sú jediný materiál, z ktorého si môžeme urobiť ako tak ucelený obraz o stavebnom vývoji mesta. Ľudia naozaj fotili v poslednej chvíli, pretože o pár rokov bola značná časť Vrútok zbúraná počas veľkej asanácie,“ zdôrazňuje Igor Dobrovolný dôležitosť zachovaných záberov.

Skryť Vypnúť reklamu

Dodáva, že povodeň z roku 1960 trvala tri - štyri dni. Zásobovanie domácností malo na starosti vojsko a to všade tam, kam mohli dôjsť nákladnými autami. Výnimkou nebolo ani zásobovanie na gumených člnoch.

„Prebiehala aj individuálna roznáška potravín či ďalších vecí do domácností a tak sem tam po uliciach bolo vidieť rôzne po domácky vyrobené vory či všakovaké loďky,“ hovorí Igor Dobrovolný.

Od zatopených pivníc po prvé poschodie

Keďže vtedajší ľudia potrebovali niekde skladovať uhlie a drevo na kúrenie alebo ovocie a zeleninu, väčšina domov bola podpivničená. Toto všetko ale žiaľ v osudný deň, kedy aj Vrútky zasiahla neúprosná povodeň, zaliala voda z vybreženého Turca. Vrútočania, ktorí túto katastrofu zažili, ešte dnes spomínajú, ako ľudia napríklad ratovali hydinu a vynášali ju na povalu. Pokým dospelí zachraňovali hospodárstvo a gazdovstvo, deti boli na „nútenej návšteve“ u svojich kamarátov, ktorým voda do domov nevystúpila až tak vysoko.

„Tam prečkali celú povodeň. Po rokoch, keď spomínali na túto udalosť, tak si vybavili aj pekné súvislosti. Páčilo sa im, ako v jednej izbe spali ako deti s ostatnými kamarátmi a spoločne z okna sledovali zaplavené záhrady a ulice. Zažili niekoľko družných chvíľ, lebo pokým bola voda na ulici, nemohli ísť von,“ interpretuje spomienky pamätníkov Igor Dobrovolný.

Vraj nebola núdza ani o úsmevné zážitky, keď kačky plávali zarovno kuchynského okna na prízemí.

Naplaveniny a zápach

No žiaľ, obyvatelia, ktorí žili blízko rieky mali vodu až v izbách, v niektorých domoch aj viac ako jeden meter. Boli to naozaj ťažké časy a takúto katastrofu by nikto nechcel zažiť. Všade kam ste sa pozreli bola vyliata rieka s hučiacou nemilosrdnou vodou. Na vyšnom konci obce strhla rôzne drevené stavby, sudy, uhynutý dobytok a všetko čo jej stálo v ceste.

„V záhradách a uliciach sa po opadnutí vody nachádzalo naplavené blato, kamene a všade sa šíril neznesiteľný zápach. Na moste vo Vrútkach museli odstrániť pletivové diely, aby sa na nich nezachytávali náplavové veci a umožnili tak vode prietok ponad most,“ približuje Dobrovolný.

Čiastočná záchrana v podobe priehrad

Počas spomínaných dvoch posledných povodní (1958 a 1960) bolo na Váhu daných do prevádzky niekoľko priehrad v rámci považskej kaskády, aby sa rozvodnená rieka mohla ako tak regulovať. Od polovice 50-tych rokov bola spustená Oravská, aj Krpelianska priehrada. Liptovskú priehradu (Maru) začali stavať až v polovici 60-tych rokoch. Do prevádzky ju spustili v roku 1975. Nebyť týchto priehrad, tak povodeň v Turci si vyžiada ešte väčšie materiálne škody.

Zdroj:Turčianske Benátky - Róbert Zacharides a Igor Dobrovolný

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 557
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 108
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 180
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 862
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 261
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 334
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 879
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 960
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 792
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 770
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Už ste čítali?