Filip
Náš seriál o štúdiu v zahraničí pokračuje dnes (azda) posledným rozhovorom. V minulom vydaní M–fóra sme avizovali, že pre vás pripravujeme rozhovor so študentom z ďalekej a exotickej Brazílie. Nech sa páči!
Jeho meno je Pablo Cautinho Falco. Na Slovensko prišiel 20. septembra 2004 z mesta Campina Grande, ktoré leží na severovýchode Brazílie. Má dvoch súrodencov – dvanásťročnú sestru a šesťročného brata. Prečo pricestoval práve na Slovensko? Ako sa mu tu páči? Aké vidí rozdiely medzi školami v Brazílii a u nás? Odpovede na tieto, ale aj mnoho ďalších otázok sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Prečo si sa rozhodol ísť študovať do zahraničia? Odkiaľ si sa o tejto možnosti dozvedel?
Chcel som spoznať inú kultúru, nových ľudí, jazyk... A o Rotary (Rotary International - program výmenných študijných programov pre mladých. Bližšie informácie vám prinesieme v ďalšom dieli nášho seriálu. – pozn. red.) som sa dozvedel od kamaráta.
Ktoré krajiny si napísal na prihlášku? Kam si chcel ísť študovať?
Ja som si vybral Mexiko, Česko, Indiu a Čínu. Ale potom mi z Rotary oznámili, že môžem ísť iba na Slovensko alebo do Turecka. Vybral som si Slovensko, lebo jeho zvyky a kultúra sú viac európske ako tie v Turecku. A zároveň som sa chcel dozvedieť niečo o komunizme.
Čo si prežíval, keď si nasadal do lietadla a vedel si, že ideš do neznámej krajiny, medzi neznámych ľudí, s vedomím, že rodičov neuvidíš celý rok?
Strach som nemal, skôr to boli iba menšie obavy. Vedel som už, kde budem bývať a s kým – mal som ich fotky, písali sme si maily. Všetko je naozaj dobre zorganizované a stojí to za to, aby to človek skúsil. Môže iba získať!
Pred tým, ako si sa dozvedel, že pôjdeš študovať na Slovensko, vedel si niečo o našej krajine?
O Slovensku som nevedel nič. Počul som niečo o Československu, o komunizme a tak, ale Slovensko som nepoznal. Až potom, keď som sa rozhodol ísť na Slovensko, som si o ňom vyhľadal informácie v knihách, encyklopédiách a pozrel som si na mape, kde leží.
Na Slovensku si už osem mesiacov. Ako sa ti tu zatiaľ páči?
No, teraz je už lepšie, lebo je teplo. Páčila sa mi síce aj zima. Boli sme sa učiť lyžovať – už to viem – ale leto je leto. Na zimu nie som zvyknutý.
Čo ťa najviac prekvapilo po príchode na Slovensko?
Asi najväčším prekvapením pre mňa bolo, že je to tu všetko veľmi podobné Brazílii. Neviem, či je to tou globalizáciou, ale fakt sa to na ňu veľmi ponáša. Akurát to počasie máte iné.
Ale predsa, aký je okrem počasia najväčší rozdiel medzi Brazíliou a Slovenskom?
No, to je ťažká otázka. Asi ten, že my dobre hráme futbal a vy zase hokej. Inak je to tu veľmi podobné, nie rovnaké, ale podobné.
Ako tráviš svoj pobyt na Slovensku? Čo sa učíš?
Ja sa našťastie neučím všetko, iba slovenčinu. Ale nemyslím si, že by som ju vedel dosť dobre. Je to veľmi ťažký jazyk. Našťastie ma neznámkujú.
Akú školu navštevuješ doma?
Ja chodím na privátnu školu, ktorá je veľmi drahá. Aj napriek tomu tam máme veľa študentov – viac ako tisíc. Do mojej triedy chodí 50 žiakov, ale vyučuje nás iba jedna učiteľka. Chudera! (smiech)
Aké jazyky sa učíte na tvojej škole?
Anglický a francúzsky. Ale naša úroveň angličtiny nie je až tak dobrá, pretože pre tých, ktorí sa viac chcú venovať angline, je iná škola – privátna a len pre tých, čo to chcú.
A ty sa učíš aký jazyk?
Ja? Anglicky.
Aké sú u vás vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi?
U nás sú ešte viac priateľské vzťahy ako tu. Rešpektujeme svojich učiteľov, ale sme dobrí kamaráti.
Aký je systém výučby v Brazílii?
Od slovenského spôsobu je odlišný. Viacej využívame učebnice. Učiteľ nám povie, čo sa máme naučiť a na nasledujúcej hodine sa o tom rozprávame, vysvetlí nám to, čomu nerozumieme, diskutujeme o tom.
A čo sa týka technického vybavenia škôl. Ktorá krajina je na tom lepšie?
Keďže ja chodím na privátnu školu, za ktorú sa veľa platí, je naša technika omnoho lepšia ako u vás. Ale na brazílskych štátnych školách je situácia horšia. Možno aj horšia ako na Slovensku.
Koľko vyučovacích hodín mávate v škole za jeden deň?
Bežne býva šesť hodín denne. Ale v poslednom ročníku na strednej škole – teda v maturitnom ročníku – je každý deň šesť hodín plus k tomu ešte tri krát do týždňa ďalších šesť hodín poobede. Teda do siedmej večer, dvanásť vyučovacích hodín.
Ako ste v Brazílii hodnotení? Je to tak ako u nás: od jedna do päť?
Nie, my máme hodnotenie od nula po desať. Nula je tá najhoršia, ako päťka u vás; sedem je ako trojka a desať... výborný. Ja mávam najhoršie známky na vysvedčení sedem, niekedy šesť – z chémie.
Povedz nám niečo o Brazílii. Predstav nám ju.
Brazília je rozdelená na 27 štátov – krajov, hlavné mesto je Brasilia s 2 a pol miliónmi obyvateľov. Úradný jazyk je portugalčina. Naše „typické jedlo„ je fazuľa, zemiaky...
... jedol si už bryndzové halušky?
Jedol a veľmi mi chutia. Mám rád aj halušky s kapustou, guláš, hoci ten nie je slovenský.
Ako trávia mladí ľudia u vás svoj voľný čas?
Mnohí hrajú futbal a keďže je u nás stále teplo, chodia na kúpaliská, hrávajú tenis... Je to asi také, ako u vás cez leto. Veľmi sa od Slovákov nelíšime.
Ako je na tom podľa teba Slovensko s prístupom mladých ľudí k alkoholu a cigaretám?
No, chcel by som povedať, že na Slovensku ľudia omnoho viac fajčia a pijú. A najmä tí mladí. Aj u nás sú fajčiari, ale nie až takí mladí ako tu.
Plánuješ sa na Slovensko ešte niekedy vrátiť?
Áno, rád by som si sem prišiel ešte zalyžovať. Ale pracovať tu nechcem. Mne stačí dovolenka.
Ďakujeme Ti za rozhovor a prajeme príjemne strávené posledné týždne v našej kúzelnej krajine. Veľa šťastia poslednom ročníku na brazílskej škole!
Ako sme v úvode predznačili, toto je pravdepodobne posledný rozhovor na tému štúdia v zahraničí. Náš seriál sa ale ani zďaleka nekončí! Pripravujeme pre eventuálnych záujemcov aj balík informácií, ktoré im nepochybne pomôžu, ak sa budú o štúdium v zahraničí zaujímať. Nenechajte si preto újsť ani nasledujúce vydanie M-Fóra.
