Od podpísania memoranda po výstavbu štadióna uplynulo desať rokov. Boli chvíle, kedy ste pochybovali, že to napokon dobre dopadne?
Priznávam, že viackrát nám bolo ťažko. Na dlhej ceste nás postretli viaceré problémy. Nie vždy všetko bolo pripravené tak, ako sme chceli, niektoré záležitosti sa oddiaľovali, menili sa plány i projekty. Veľa energie sme vynaložili kvôli príjazdovej ceste, ktorá mala ísť okolo Tesca. A napokon z toho zámeru zišlo. No nikdy som sa neprichytili pri tom, že by sme to vzdali. Už aj preto, že pomocnú ruku nám, napríklad pri vykupovaní pozemkov, podali mnohé firmy, organizácie a aj bežní ľudia. Tých sme nemohli sklamať. Napriek tomu, že opticky to vyzeralo tak, že sa deväť rokov nič nedeje, stavať sa začalo až vlani, tak nám stále verili.
Čo bolo pri projekte rozhodujúce?
Nepochybne partnerstvo mesta Martin, Žilinského kraja a Slovenského atletického zväzu. V našich pomeroch je takáto spolupráca zriedkavá. Dôležité však bolo aj to, že po výmene politických garnitúr nové vedenie kraja a mesta nadviazalo na svojich predchodcov. Platí to aj o poslaneckých zboroch, ktoré investície schvaľovali.
Od začiatku bolo jasné, že štadión sa vybuduje v areáli spojenej školy?
Nie. Ešte nebohý predseda martinskej atletiky Rudko Honner mal plán, aby sa štadión staval na ihrisku fakulty za priemyslovkou. Chvíľu to vyzeralo nádejne, no zišlo z toho. Potom bol v hre aj futbalový štadión v centre mesta, ale ani to pre zložitosť vlastníckych vzťahov nevyšlo. S myšlienkou postaviť štadión v bývalom strojárskom učilišti prišiel vtedajší žilinský župan Juraj Blanár.

V pôvodných zámeroch sa počítalo aj s futbalistami?
Áno, budovať sa mal atleticko-futbalový štadión, avšak Fomat od tohto zámeru odskočil.
Na ihrisku je aj trávnik s bránami. Bude sa na ňom hrať aj futbal?
Klubový nie, na to podmienky vytvorené nie sú. Ale určite sa vytvorí priestor pre školy. Trávnik však ešte bude musieť zhustnúť. Aj preto sa ešte chvíľu bude musieť počkať i s hodovými atletickými disciplínami.
Štadión spĺňa aj medzinárodné kritériá?
Áno. Napríklad, pre vydanie certifikátu bolo dôležité, aby bol 400 m ovál presný. V mínuse nemôže byť vôbec, v pluse len 4 mm. Náš je v pluse 2,5 mm, čo svedčí o kvalitnej práci staviteľov. Naozaj sa odviedla výborná a profesionálna robota.
Skončila sa prvá etapa vybudovania štadióna, čo bude obnášať druhá?
Potrebujeme vybudovať zázemie pre športovcov, rozhodcov, trénerov i funkcionárov – šatne, sociálne zariadenia, klubové priestory a podobne. Samozrejme, pre divákov tribúnu. V pláne je aj vybudovanie prístupovej cesty a parkovacie plochy.

Kedy sa začne?
Boli by sme radi, keby druhá etapa plynule nadviazala na prvú. Naším zámerom je, aby sme v roku 2023 sté výročie turčianskej atletiky oslávili významným medzinárodným športovým podujatím v dobudovanom areáli.