SKLABIŇA. Prírodné, pôdne a klimatické podmienky v Turci a pomerne vysoký podiel trávnych porastov, až 45 percent z výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu, predurčuje náš región na chov hovädziny a oviec.
„V posledných desaťročiach sa vplyvom zmien v spotrebiteľskom správaní, v systémoch dotačnej politiky, vplyvom rastu výrobných nákladov a stagnáciou výkupných cien zmenila aj tvár poľnohospodárskej výroby a z pomerne rozsiahlej, ale extenzívnej výroby sa zmenila na dnešnú špecializovanú a intenzívnu výrobu. To platí aj pre chov dojníc a produkciu mlieka,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP so sídlom v Sklabini, ktorá je zároveň aj podpredsedníčkou Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
V Turci sa chová okolo 4 000 ks dojníc a ročne sa tu nadojí takmer 30 miliónov litrov mlieka. Poľnohospodárske družstvo SNP so sídlom v Sklabini sa na tejto produkciu podieľa ročnou produkciou takmer 3 milióny litrov.
Družstvo chová spolu 700 ks hovädzieho dobytka, z toho 300 ks dojníc holsteinského plemena. Sú to kravy šľachtené výhradne na vysokú produkciu mlieka, zvieratá veľkého telesného rámca, pričom priemerná hmotnosť dospelej holstienskej dojnice je okolo 700 kg. Najlepšie dojnice denne nadoja okolo 60 litrov mlieka, t. j. v priemere 10 000 litrov na dojnicu za rok. Len pre zaujímavosť, na produkciu 1 l mlieka dojnici pretečie pečeňou 500 l krvi.
Srdce podniku
„Dojnice sú srdcom nášho podniku a je im prispôsobený celý výrobný proces od osevných plánov až po predaj mlieka. Za každým litrom mlieka je veľké množstvo náročnej, odbornej a vytrvalej ľudskej práce. Produkcia mlieka sa začína založením osevov, v ktorých prevládajú najmä krmoviny a obilniny, nevyhnutné v kŕmnej dávke dojníc. Ročne sa u nás vyrobí a skŕmi okolo 3 500 t kukuričnej a 4000 t lucernovej siláže. Tieto sú veľmi základnou časťou kŕmnej dávky prežúvavcov. Okrem nich sú súčasťou krmiva pšenica, kukurica, jačmeň, repka a sója. Krava denne zožerie okolo 55 kg krmiva a vypije 150 l vody,“ vysvetľovala Ivica Lačná.
Pracovný deň na farme sa začína skoro ráno dojením, popri ktorom zároveň prebieha kŕmenie, vyhŕňanie hnoja a podstielanie. Tento proces sa opakuje aj v poobedných hodinách. Medzi dojeniami kravy oddychujú, obsluha farmy kontroluje zvieratá, prihŕňa krmivo, asistuje pri ošetrovaní, vyšetrovaní, pripúšťaní zvierat, kontroluje teliace sa kravy. Ročne sa v sklabinskom družstve narodí 300 teliat.
Mlieko nielen do mliekarní
Z celkovej produkcie surového kravského mlieka sa väčšina, ročne okolo 2,7 – 2,9 mil. litrov, predá slovenským mliekarňam, okolo 100 000 litrov sa skŕmi teľatami, časť sa predá v mliečnom automate. Tu sa dováža surové kravské mlieko, to znamená nespracované, nepasterizované, neodstredené, nehomogenizované mlieko priamo z farmy.
„Takéto nespracované mlieko obsahuje okolo 85 – 88 % vody a zvyšok tvoria najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých vitamínov a minerálov a stopových prvkov, ako napríklad vápnik, horčík, sodík, draslík, z vitamínov je to vitamín A, D, E, vitamíny skupiny B. Čo sa týka zložiek mlieko obsahuje 3,5 – 3,8 % tuku a 3,2 – 3,4 % bielkovín. Mlieko je bohaté najmä na vápnik, keď dospelý človek vypije 1 l mlieka uhradí si tým 120 % odporúčanej dennej spotreby tohto prvku. Surové mlieko sa dá použiť na priamu konzumáciu, alebo sa z neho dajú vyrábať aj mliečne výrobky – jogurty, tvaroh, syr, smotana, maslo. Na 1 kg syra sa spotrebuje 5 – 7 litrov mlieka,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP so sídlom v Sklabini.
