MARTIN. Inscenáciu Spaľovač mŕtvol by čakal v divadelnom repertoári asi len málokto. Kontroverzná novela od Ladislava Fuksa sa stala jej predlohou.
Divákom môže byť príbeh vraždiaceho pracovníka krematória známy vďaka preslávenému filmovému spracovaniu Juraja Herza a famóznemu hereckému stvárneniu hlavnej postavy v podaní nezabudnuteľného Rudolfa Hrušínského.
„Ten príbeh nie je len o nejakom krematóriu a mŕtvolách. V prvom rade sa v ňom reflektuje spôsob, akým si získavala sympatie nacistická ideológia. V príbehu je načrtnutá i židovská otázka. Táto hra je metaforou na dnešnú dobu, a preto má určite svoje miesto v divadle. Máme pocit, že je to naliehavejšie, než by sa možno mohlo zdať,“ hovorí dramaturg predstavenia Róbert Mankovecký.
Bizarná hlavná postava bola výzvou
Dielo autora Fuksa je bizarným samo osebe. Ide o príbeh na prvý pohľad slušného, milého a usporiadaného otca rodiny, ktorý pracuje v krematóriu. Postupne však stráca pojem o realite, objavuje svojich vlastných vnútorných démonov, ktorí ho napokon dotlačia k tomu, že bez mihnutia oka siahne na životy svojim najbližším.
„Literatúra je veľmi kvalitná a originálna. Jej originalita spočíva nielen v netypickom prostredí, v ktorom sa dej odohráva, ale najmä v samotnej hlavnej postave, ktorá je zvláštna sama osebe. Nad postavou pána Kopfrkingla je výzvou uvažovať, spracovať ju aj inscenovať,“ približuje Ján Luterán, režisér predstavenia.
Súvisiaci článok V divadle hrať budú i pre tridsiatku ľudí Čítajte Hlavná postava je netypická. Vzorný, až príliš nežný otec rodiny, ktorý má v sebe priveľa tajomstiev, rád klame a ešte radšej si pretvára realitu.
„Kopfrkingl v sebe odkryje viaceré zlá, ktoré v sebe nosí aj vďaka dobe, ktorá mu praje. Tá mu dovolila stať sa postupne, nenápadne a pomaličky súčasťou zverstiev druhej svetovej vojny. To poslanie, ktoré v tom on našiel, bolo priveľmi silné. Konkrétne v novele sa dostane k práci pri plynových komorách. Na jeho skutkoch je najstrašnejšie to, že bezcitne siahne na životy svojej rodiny bez toho, aby sa ho to emočne dotýkalo,“ objasňuje vnútorný život hlavnej postavy režisér Ján Luterán.
Hlavnú postavu tejto bizarnej čiernej komédie si v inscenácii zahral herec Marek Geišberg. Zámerne sa vyhol tomu, aby si pozrel úspešné filmové stvárnenie postavy Kopfrkingla v excelentnom podaní Rudolfa Hrušínského, pretože sa chcel vyhnúť akémukoľvek, čo i len podvedomému napodobňovaniu.
„Nepochybne ide o jednu z ťažších figúr, ktorú som mal možnosť hrať. Vnútorná premena postavy je oku neviditeľná. Vidíme len to, že sa Kopfrkingl začne uchyľovať k vraždeniu a k sympatiám s nacistickou ideológiou, ktorú chápe, ako inak, po svojom. Postavu do hĺbky pochopím možno až pri derniére, ako sa to často stáva, alebo možno aj nikdy,“ vysvetľuje herec Marek Geišberg.
Pracujú so strachom i s humorom
Manželku pána Kopfrkingla si zahrala herečka Alena Pajtinková. Aj keď sa zdá, že v predstavení má oproti hlavnej postave málo hereckého priestoru, je takmer stále prítomná a veľmi dôležitá.
„Táto hra mi ukázala, aké je dôležité pomáhať kolegovi, ktorý má veľkú rolu, aj keď sa môže herecký priestor mojej postavy zdať pomerne malý. Postava Marie, manželky hlavného hrdinu, je dôležitá už len tým, na čo odkazuje. Je o sebaklame. Maria podlieha ilúziám o tom, že jej manžel je dobrý, slušný človek a že sa pri ňom má dobre. Nahovára to sebe aj svojim deťom. Až neskoro si uvedomí, v čom skutočne žila. Rovnako je to i v dnešnej dobe. Mnohé manželky ostávajú so svojimi mužmi len preto, že majú pocit, že pre niečo musia,“ objasňuje herečka Alena Pajtinková.
V inscenácii má pomerne slušný priestor aj čierny humor. Práve humor a nadhľad tvoria významné mostíky k zobrazeniu motívov a tém, ktoré by boli inak len veľmi ťažko stráviteľné.
„Čierny humor je v tomto prípade môj odrazový mostík vo výbere hereckých prostriedkov. Navyše, chápeme ho každý inak. Niekto môže niečo, čo je pri mojej postave čiernym humorom, chápať úplne vážne. A presne toto odzrkadľuje aj samotnú hlavnú postavu pána Kopfrkingla, ktorý je predovšetkým sociopat, nekrofil a psychicky chorý človek,“ hovorí herec Marek Geišberg.
V inscenácii Spaľovač mŕtvol sa reflektujú rôzne podoby zla – a to aj prostredníctvom emócie strachu.
„V hre využívame prvky strašenia a aj prvky z hororového žánru. Nie je to preto, aby sa diváci zľakli, ale preto, aby si všimli niečo zásadné. V tomto príbehu je skutočné zlo, ktorého sa treba báť, ukryté za lásku a slušnosť. Presne toto by z inscenácie malo kričať, aby sme si ako spoločnosť dávali pozor, na pomalé nenápadné šírenie zla, pretože aktuálne v spoločnosti fašistické tendencie sú,“ vysvetľuje režisér Ján Luterán.
