MARTIN. Kto by to bol povedal, že najväčším prejavom lásky našim starým rodičom bude to, že ich neprídeme navštíviť. Úprimne? Ani by mi to nenapadlo. Zvlášť keď si predstavím, koľko málo času som so svojimi starými mamami ako dospeláčka strávila, a ako veľmi sa vždy tešili na moju návštevu. Šišky budú musieť počkať, babičky moje. Prečo? Pretože vás ľúbim.
Súvisiaci článok Dôchodcov čakajú pre koronavírus ťažké časy Čítajte Druhá vlna korony sa zdvihla zbesilo a rýchlejšie, než by sme si želali. Kým s prvou vlnou sa šíril strach z nepoznaného, opatrnosť, súcit a súdržnosť nás všetkých, druhá vlna, oveľa agresívnejšia, prišla a nekompromisne spláchla všetky moje ilúzie. O sebe, o spoločnosti, o zodpovednosti, o zdraví, o tolerancii aj o láske.
Netuším, kde sa v mnohých ľuďoch berie taký veľký kus odvahy (alebo skôr hlúposti?), že zrazu uverili, že sú všetci do jedného špičkoví surfisti z Austrálie. Veď vlna ako vlna, nie?
Verím na lásku, na šťastné konce ako z rozprávok, verím v zázraky a na osobnú zodpovednosť. Na viere v osobnú zodpovednosť je nádherné to, že keď ju na sto percent máte, viete presne, ako môžu vaše rozhodnutia ovplyvniť vás, životy iných a nakoniec aj celý svet. Ja osobne cítim, že je opäť čas stiahnuť sa. Koniec koncov, múdri surfisti z Austrálie presne vedia, kedy je už vlna príliš veľká a príroda príliš silná.
Seniori nie sú len v domovoch dôchodcov. Sú na uliciach, sú v našich panelákoch, sú v obchodoch a mnohí z nich aj v našich srdciach. Aj my nimi raz budeme, ak sa pošťastí. Seniori sú ako dobré staré knihy, o ktoré nechcete nikdy prísť, pretože skrývajú múdrosť a dávajú vašej knižnici hĺbku. Takto si ich vážim ja. Ak môžem teraz starších ľudí obdarovať tým, že im dám svätý pokoj a nechám im nákup pred dverami, urobím to veľmi rada. Nezabudnem pridať povzbudivé slová a vzdušný bozk. Má to síce inú formu, no stále je to láska.
