Leto bolo po tvrdých jarných opatreniach na zamedzenie šírenia koronavírusu uvoľnenejšie, dalo sa čakať, že na jeseň dorazí druhá vlna a navyše s obrovskou silou?
– Nie je to žiadne prekvapenie, druhú vlnu avizovali epidemiológovia i lekári. Bola to len otázka času. Prakticky sme cez leto žili bežným spôsobom. Ľudia chodili na dovolenky, stretávali sa na rôznych športových, kultúrnych či rodinných podujatiach a v septembri sa všetci zišli v školách a na pracoviskách. Nie je preto žiadnym prekvapením, že vzniknú rôzne lokálne ohniská nákazy. Navyše zákernosť koronavírusu je najmä v tom, že ak zasiahne mladý organizmus, tak sa často neprejavia žiadne klinické príznaky, na rozdiel od chrípky, no infekcia sa ľahko prenáša a šíri.
Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu Čítajte Od jari už s novým koronavírusom máte skúsenosti, čo o ňom už viete?
– Koronavírusové ochorenia nie sú neznáme, vyskytujú sa najmä u menších detí v podobe nádchy, soplíkov či bolesti hrdla. Covid-19 je nepoznaný subtyp koronavírusov, takže v populácii nie sú prítomné žiadne protilátky, žiadna ochrana. Z úniku tejto infekcie vedú len dve možnosti. Vytvorenie populačnej imunizácie alebo vakcinácia.
Aký je priebeh ochorenia u pacientov s covidom-19?
– U veľkej skupiny ľudí, približne až 90 percent, sa nevyskytujú žiadne prejavy ochorenia, u menšej skupiny pacientov pod 50 rokov sú to ako keby chrípkové príznaky – teplota, zimnica, bolesť kĺbov, škrabanie v krku a suchý dráždivý kašeľ.
Avšak na rozdiel od chrípky, choroba odozneje až po desiatich dňoch bez špecifickej liečby. K nám na oddelenie sa dostávajú stredne ťažké a ťažké prípady. Často ide o pacientov s chronickými ochoreniami, ako je cukrovka, chronické ochorenie dýchacích ciest – pľúc, onkologické ochorenia.
Stáva sa, že aj mladí ľudia majú ťažší priebeh ochorenia?
– Výnimočne áno, je to väčšinou viazané na obezitu, cukrovku či iné ochorenia, s ktorými dieťa či mladý človek zápasí dlhší čas.
Najmä na sociálnych sieťach časť verejnosti koronavírus zľahčuje. Že je to len chrípôčka so soplíkmi a podobne. Ako vnímate takéto hlasy?
– Už sme si povedali, že značná časť populácie nemá žiadne príznaky a keď, tak podobné chrípke. To je fakt. Avšak je tu riziková skupina ľudí, ktorá keď ochorie, tak má obrovské zdravotné problémy, ktoré môžu viesť až k smrti.
V tom je covid-19 zákerný a rozhodne nie je na mieste, keď ho niekto zľahčuje a podceňuje. Aj u nás niektorí pacienti skončili na umelej pľúcnej ventilácii a nie vždy to malo šťastný koniec.
Aká je nádej, že sa po pľúcnej ventilácii stav pacienta zlepší?
– Pľúcna ventilácia je spojená s umelým spánkom a slúži na preklenutie obdobia, kedy dávame organizmu šancu pomocou vlastnej imunity sa zotaviť. Čo čítam a čo pozorujem, šanca na vyzdravenie je tak päťdesiat na päťdesiat.
Veľa sa už na spomínaných sociálnych sieťach hovorí o rúškach, aj v negatívnom slova zmysle. Niektorí ľudia ich odmietali, iní ich nosili pod nosom. Problém je aj s dodržiavaním odstupov, čiastočne i s dezinfekciou rúk.
– Niekto takéto nastavenia pravidiel vníma ako prehnané. Možno mladším ročníkom sa zdajú až zbytočné. Opäť – niekto nemusí mať žiadne príznaky, no je nosičom vírusu, ktorý sa ľahko prenáša. Teda aj na ľudí, najmä tých starších a zraniteľnejších, ktorí v priebehu pár dní ťažko ochorejú. Aj preto je dôležité prísne dodržiavať pravidlá a opatrenia. Nemali by sme byť sebeckí, myslíme aj na svojich rodičov či starých rodičov, na susedov a podobne. Medzigeneračná solidarita je aj v tejto situácii mimoriadne dôležitá.
Je tu opäť čas nenavštevovať sa, neorganizovať rodinné stretnutia...
– V tomto čase by to bolo veľmi rizikové. Aj preto sú v domovoch dôchodcoch zakázané návštevy. Je to tvrdé, aj ja s tým mám osobnú skúsenosť, keď som sa nemohol rozlúčiť so svojou mamou, ako by som chcel a ako by sa patrilo, no v záujme ochrany zdravia by najmä starší ľudia mali byť v istej izolácii od ostatných. A keď sa už niekto v rodine musí stretávať, tak prosím, nech vynechá z toho najstarších.
Aj na vašej klinike pribúdajú pacienti, máte plný stav, vozia k vám chorých ľudí aj z iných regiónov. Kde sa nakazili?
– Väčšinou sú to oslavy – svadby a jubileá. Ide teda o udalosti, na ktorých sa stretne veľa ľudí. Často aj z iných regiónov.
Keď sa koronavírus u nás v tejto podobe na jar vyskytol, ako ste to celé prežívali?
– Spočiatku to bol strach z nepoznaného, veď sa všade hovorilo o tom, aké je to vysoko nákazlivé a vysoko nebezpečné ochorenie. Život nás ale donútil s ním pracovať a zvyknúť si naň. Strach musel ísť do úzadia, no ostal veľký rešpekt a obozretnosť. Keď vidíte tie ťažké stavy, tak si nemôžete dovoliť nič zľahčiť a podceniť. Myslíte pritom aj na svojich blízkych, aby ste ich doma neohrozili. Na konci služby sme všetci fyzicky a aj psychicky unavení, občas cítiť i napätejšiu atmosféru, no vieme sa nad to všetko povzniesť a v záujme spoločného cieľa v záujme pacienta ťahať za spoločný koniec povrazu. Aj preto si si nesmierne vážim prácu našich sestier, sanitárov, upratovačiek. Bez nich by sme veľa nedokázali. A obdivujem ich ako sa dokážu s touto situáciou popasovať.
Veľa sa hovorí o obliekaní do ochranného odevu...
– To obliekanie je komplikované, no už sa trochu ustúpilo od celotelových návlekov. Zásadné je chrániť si tie miesta, ktoré sú „najideálnejšie“ pre vstup infekcie – nos, ústa, oči. Samozrejme, dôležitá je maximálna de-zinfekcia.
Keď v marci koronavírus prepukol aj na Slovensku, boli problémy s rôznymi ochrannými odevmi a pomôckami. Teraz ste na tom ako?
– Zatiaľ nepociťujeme žiadny nedostatok. Pomôcky sa prideľujú adresne, na konkrétne počty. Zásobovanie je v podstate plynulé.
Ako ochorenie prežívajú pacienti?
– U mnohých prevláda významný strach, niektorí sú aj vplyvom horúčok či iných chronických ochorení i zmätení a dezorientovaní. Mnohí pacienti sú k nám privezení z iných regiónov a to ich strach ešte umocňuje.
Z nemocnice sa prepúšťajú aj pacienti, ktorí ešte nie sú úplne doliečení. Prečo je to tak?
– Problémom sú kapacity, tlak na lôžka je veľký. Preto aj mnohí pacienti, ktorých zdravotný stav sa zlepší, no sú stále pozitívni, sa doliečujú doma. Potom aj rodinní príslušníci, korí s pacientom bývajú v spoločnej domácnosti a ktorí sa oňho starajú, sú pod dohľadom úradu verejného zdravotníctva a musia ostať v karanténe. Žiaľ, s doliečovacími zariadeniami je na Slovensku veľký problém. Nemôžu si navyše zobrať k sebe pacienta s takýmto ochorením, nemajú na to vytvorené podmienky.
Keď sa všetko dobre skončí, pacient vyzdravie, čo prežívate?
– Nejde len o ochorenie covid-19, vždy sme všetci šťastní a spokojní, keď sa naši pacienti v lepšom zdraví môžu vrátiť domov. A dobre nám padne, keď sa nám aj mnohí poďakujú. Je to dobrý a aj povzbudivý pocit.
