Na problémy mladých ľudí sa často zabúda. Majú málo priestoru sa vyjadriť a ich názory sú neraz považované za bezpredmetné. Prečo? Lebo sú príliš mladí. Kompetentní o zásadných legislatívnych rozhodnutiach, ktoré vplývajú na životy mladých, rozhodujú neraz bez nich.
O vnímaní a potrebách mladých ľudí, ale aj o funkcii delegátky európskeho dialógu s mládežou sme sa rozprávali s Anetou Migátovou, študentkou maturitného ročníka Gymnázia J. Lettricha v Martine.
Ako ste sa dostali k funkcii delegátky európskeho dialógu s mládežou?
Reagovala som na verejne vypísanú výzvu, ktorú som našla na stránkach ministerstva školstva a Rady mládeže na Slovensku. Keď som výzvu videla, rozhodla som sa, že sa prihlásim, pretože funkcia delegátky spája dve veci, ktoré mňa osobne veľmi zaujímajú. A síce problémy mládeže a politické prostredie. Výber delegátov bol realizovaný v dvoch kolách. V prvom kole sme prechádzali písomnou časťou, kde sa skúmalo okrem iného aj to, ako rozumieme problematike a či máme prehľad v tom, čo dnešnú mládež skutočne trápi. Popisovali sme aj svoje skúsenosti s prácou s mladými ľuďmi a vízie, ktoré by sme chceli do projektu priniesť. V druhom kole komisia testovala znalosť našej angličtiny a pracovali sme aj na konkrétnych modelových situáciách. Musím však podotknúť, že delegáti v rámci celého Slovenska sme traja, takže nie som jediná.
V karanténe je vyše šesťdesiat zdravotníkov z martinskej nemocnice Čítajte Našli ste motiváciu prihlásiť sa aj vo vlastnom živote?
Áno, jednoznačne. Prišlo mi to prirodzené. Sama som mladým človekom a problémy, ktorými sa v projekte zaoberáme, vidím sama na svojom bežnom živote. Aj rôzne znevýhodnenia, s ktorými sa my mladí stretávame, vidím. Dokonca aj také, ktoré sú spôsobené tým, že som z Turca a nie napríklad dievča z hlavného mesta. Trápia ma najmä tie veci, ktoré v projekte aj riešime. Mladým ľuďom nie je umožnené dostatočne participovať v rozhodovacích procesoch.
Kompetentní rozhodujú za nich?
Mladí ľudia jednoznačne nie sú s dostatočnou vážnosťou zahrňovaní do rozhodovacích procesov. A najmä do tých politických. V princípe to znamená, že štát rieši veci, ktoré sa týkajú mladých ľudí, ale nerieši to s nimi. Ak mám naozaj nejaké želanie, tak je to to, aby bolo akékoľvek rozhodnutie, či už v parlamente, alebo na úradoch urobené s rešpektom voči mladým, ich želaniam a podmienkam. Aby kompetentné úrady chápali, že v spoločnosti sú aj mladí ľudia a treba ich vypočuť a brať vážne minimálne v tých veciach, ktoré sa ich týkajú.
Čím sa v projekte európskeho dialógu s mládežou zaoberáte? V čom spočíva vaša funkcia delegátky?
V rámci projektu riešime mládežnícke ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rozsahu celej Európskej únie. Projekt funguje v jedenapolročných cykloch, v ktorých si stanovujeme konkrétny cieľ. V tomto cykle sa zaoberáme cieľom participácie a priestoru pre všetkých. Našou úlohou, ako troch delegátov zo Slovenska, je reprezentovať mladých ľudí z našej krajiny a riešiť túto problematiku.
Tou sa zaoberáme na troch konferenciách, na ktorých diskutujeme s delegátmi z celej Európskej únie a so zástupcami ministerstiev, s členmi rôznych organizácií a s vysokopostavenými politikmi. Mimo konferencií komunikujeme o problémoch aj s mladými ľuďmi a rozprávame sa s nimi o tom, ako najvhodnejšie riešiť naše problémy.
Jednu konferenciu, ktorú organizovalo Nemecko, už máte za sebou. Ako dopadla?
Nemecká konferencia prebiehala, samozrejme, online, kvôli situácii s koronavírusom. Diskutovali sme na nej o tom, ako docieliť participáciu a priestor pre všetkých. Snažili sme sa nájsť tri konkrétne požiadavky, ktoré predostrieme politikom na vysokých miestach. Okrem vyššieho zastúpenia mladých v rozhodovacích procesoch sme navrhovali aj to, aby sa mládežníckym projektom dostávalo viac podpory a aby sa v rámci vyučovania v školách venoval priestor aj kritickému mysleniu.
