MARTIN. „Sme do kultúry,“ znie jedno z hesiel členov z OZ Parta – Kultúrna platforma. Tí majú mnoho nápadov, vízií či plánov pre vytvorenie kultúrnej identity mesta. Nedávno organizovali online diskusie s názvom Kultúrny dialóg, v ktorých okrem iného preberali aj kandidatúru mesta Martin na post Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK).
Iniciatíva Kultúrnej platformy Parta vznikla na začiatku roka. Jej zakladatelia sú Radoslav Kolek, Jakub Gallo, Peter Trmos a Juraj Marček a ďaľší dobrovoľníci, ktorí kultúrou roky žijú a v kreatívnom priemysle sa aktívne a intenzívne pohybujú.
„Človek sa môže darmo sťažovať, že sa v meste nič nedeje. Nemá to žiadnu váhu, pokiaľ to sám neskúsi. Preto sme sa rozhodli dať našim nápadom reálne kontúry. Chceli by sme vytvoriť pre mesto Martin jeho novú kultúrnu identitu a trvalo ho vrátiť na mapu súčasnej kultúry Slovenska. Nechce sa nám neustále chodiť niekam do Žiliny, Košíc či do Mikuláša alebo Bratislavy. Súčasná kultúra nám v Martine chýba,“ povedal Peter Trmos, jeden zo zakladajúcich členov Party – Kultúrnej platformy.
Ten vníma silný historický odkaz mesta, s ktorým sa, podľa jeho slov, dá veľmi pekne pracovať, no je potrebné naň nazerať kritickým okom súčasnosti.
Hlavne konštruktívne
Ešte prv, než členovia Kultúrnej platformy vôbec vedeli, že mesto Martin plánuje kandidatúru na EHMK 2026, vytvorili svoj projektový zámer na rozvoj súčasnej kultúry v meste, s ktorým oboznámili príslušné riadiace komisie aj primátora mesta. Nedávno, na základe aktuálnej situácie, zorganizovali online diskusiu Kultúrny dialóg, na ktorú pozvali viac ako 40 ľudí z kultúrneho prostredia, ktorí majú ku kultúre čo povedať. Nevynechali ani predstaviteľov mesta.
„Zámerom našich diskusií nie je kritizovať, ale otvoriť konštruktívnu debatu o kultúre, jej stave a smerovaní. Chceli sme, aby sa členovia jednotlivých subjektov navzájom poznali a mohli tak v budúcnosti participovať a ísť jedným smerom. Cieľom je vytvoriť strategický plán pre kultúru v meste. Do diskusie sme pozvali aj členov Kultúrnej komisie, Kultúrnej scény v Martine, aj Petra Cabadaja a Igora Váleka, ktorí zastrešujú kandidatúru mesta na EHMK. Na diskusii sa žiaľ nezúčastnili, ale svoju neúčasť s nami korektne odkomunikovali,“ objasnil Peter Trmos.
Za mesto bola v diskusii prítomná len Jana Vavřínková, referentka komunikácia kultúry, ktorá nemala k dispozícii mikrofón a slúchadlá, v diskusii bola teda pasívne.
„S Partou sme v kontakte, sú to ľudia, ktorých si vážim, poznám ich návrhy a fandím im, pretože sa snažia v meste naštartovať isté procesy. O diskusii som vedel, no mal som rodinné problémy a nezúčastnil som sa. Musím povedať, že nie každému online forma debaty vyhovuje, a to najmä starším ľuďom,“ reagoval Peter Cabadaj, predseda martinskej Národnej rady kultúry.
Kultúrna platforma Parta vníma v meste kultúrny potenciál, no zároveň aj nedostatok ľudských zdrojov. Ľudia z prostredia kreatívneho priemyslu z Martina podľa nich odchádzajú do iných miest, kde je kreatívne a umelecké podhubie výraznejšie.
„Martin je oproti iným kandidátom na EHMK 2026 pozadu. U nás ešte ani nezačala debata a iné mestá už mali svoje webové prezentácie, vystavané tímy a pár realizovaných projektov súvisiacich s kandidatúrou. Z nášho pohľadu nezáleží na tom, či bude Martin v kandidatúre úspešný alebo nie. Vo výsledku nám ide o to, aby si mesto začalo budovať svoju kultúrnu stratégiu a aby kultúrne žilo. Ak by aj neuspelo, mohlo by to v komunikácii dokonca využiť: “Pozrite na to mesto, ktoré neuspelo v kandidatúre na EHMK a napriek tomu sa v ňom deje toľko inovatívneho.” Vyššia miera súčinnosti a vyššia miera dialógu zo strany mesta by bola skvelá, myslíme, že samospráva by mohla viac diskutovať so živou súčasnou a nezriaďovanou kultúrou,“ povedal Peter Trmos.
Bez súčasnej kultúry to nie je ono
Členovia kultúrnej platformy majú plánov a inšpiratívnych nápadov veľa.
Našou základnou pohnútkou je byť korením pre lokálne kultúrne prostredie - byť „spice“. Slovo spice berieme ako slovnú hračku - vo význame správne a kvalitne ochutiť či okoreniť lokálne kultúrne dianie. Ďalšou, pre nás dôležitejšou pohnútkou je napĺňať ako organizácia atribúty S.P.I.C.E. – teda byť smart –rozumní, playful – hraví, inovative – inovatívni, creative – kreatívni a educative – schopní vzdelávať kultúrne okolie, publikum ale i seba,“ vysvetľuje Peter Trmos ich základnú filozofiu.
V súčasnosti členovia Party – kultúrnej platformy aktívne zbierajú dáta pomocou dotazníka a aj keď so zberom dát pre jeho celkovú objektívnosť aj naďalej pokračujú, už teraz majú dostatočnú vzorku odpovedí a názorov respondentov, ktoré tvoria plastický obraz o vnímaní kultúry obyvateľmi mesta. Z ich zistení okrem iného vyplynulo, že ľuďom v Turci súčasná kultúra chýba a záujem o ňu majú.
„Súčasná kultúra pre nás znamená malú nezávislú galériu, súčasný performatívny tanec a fyzické divadlo, literárne podujatia so súčasnými autormi i vydavateľmi, súčasnú vážnu hudbu, tvorivé workshopy a komunitné aktivity alebo umenie vo verejnom priestore, akými sú napríklad sochy alebo architektonicko-dizajnové objekty. Súčasná kultúra je živý verejný priestor, sú to diskusie o kultúre, jej stave, smerovaní a vplyve na ľudské životy a je to i medziodborovosť, interdisciplinarita či tvorba verejného priestoru,“ povedal Peter Trmos.
Dodal, že súčasná kultúra je takým korením, má mnoho podôb a nie je ničím ojedinelým, ak formuje kultúrne politiky z okrajov mainstreamového diania. Podľa neho je dôležité aktívne budovať publikum, ktoré o podujatia bude prejavovať záujem a bude ich aktívnych prijímateľom a spolutvorcom.
Nie sú to len reči
Svojou iniciatívou budú členovia Party – Kultúrnej platformy participovať na aktívnom rozvoji mestskej kultúry. Ešte tento rok, ak to situácia dovolí, zorganizujú diskusno- prezentačný večer– PechaKucha night. Je to projekt, ktorý je známy po celom svete a získali naň už aj licenciu.
„V prvej edícii tejto interaktívnej diskusie by sme chceli dať priestor ľuďom z regiónu, ktorí sú niečím výnimoční, majú zaujímavý život alebo profesiu. Môže to byť "freeride" lyžiar, ktorý chodí jazdiť sopky do Japonska, úspešný dizajnér ktorý výrazne prekročil hranice regiónu, významný ekonóm so zaujímavým životným príbehom, antropologička, ktorá skúmala život sibírskych pôvodných národov alebo partia mamičiek, ktoré založili komunitný priestor. Prezentácia je rýchla, interaktívna, živá a hravá. Ľuďom sa tento formát veľmi páči,“ teší sa Peter Trmos.
V Parte sú otvorení akýmkoľvek návrhom zo strany ľudí.
“Ak ľudia vo svojom okolí poznajú takéto zaujímavé ľudské príbehy a ich nositeľov, kľudne nám môžu napísať svoje tipy na prezentujúcich. Budeme radi, keď sa stanú súčasťou tvorby našej dramaturgie,” dodáva.
Okrem toho členovia Party aktívne pripravujú mapu, ktorá bude aj v papierovej aj v elektronickej podobe. V nej ľudia nájdu všetko umenie vo verejnom priestore, ktoré kedy v Martine vzniklo. Takáto zaujímavosť môže podľa nich prilákať a zaujať aj turistov. V tomto duchu, ktorý by mohol pomôcť vytvoreniu pevnejšej a súčasnej väzby s mestským prostredím Martina a jeho kultúrnou históriou pre obyvateľov mesta a jeho návštevníkov, by mal byť aj projekt mapujúci dizajn nábytku v továrni Tatra nábytok a následný dizajnový worshop alebo zmapovanie a atraktívna prezentácia a práca s fenoménom kvalitnej a často prehliadanej architektúry mesta a s ním spojené aktivity flanér klubu, ktorý spoločne zakladajú. Chystajú aj prípravu malého nezávislého literárneho a knižného festivalu, či projekt “Slovenská národná knižnica inak”, v ktorom by mali návštevníci možnosť zažiť knižnicu ako galériu. V pláne majú organizovať večery súčasnej literatúry a ich cieľom je aj vytvorenie malej galérie pre súčasné umenie. A to všetko je len maličký výsek ich nápadov, ktorými chcú prispieť k podpore kultúry v meste.
