Článok pokračuje pod video reklamou
ČREMOŠNÉ. Farmárčenie je tvrdá drina, ktorú musí človek jedine milovať, aby to zvládol. Pavel Petránek vedie farmu na Čremošnom už dlhých 17 rokov. Chová na nej predovšetkým morky a hydinu.
Zvieratá sa vypnúť nedajú
Na začiatku bola farma malou lokálnou firmičkou, ktorá sa v priebehu času značne rozrástla. Dnes majú farmári z Čremošného aj vyše 2 000 zákazníkov.
„Každý farmár je zaneprázdnený až dovtedy, kým sa jednoducho nevezme a nejde na dovolenku mimo farmy. Je to totiž práca, ktorá nikdy nekončí. Nesmiete v nej hľadieť na hodiny alebo nejakú pracovnú dobu. Zvieratá sa nedajú vypnúť ani na sekundu. Svoju prácu milujem, aj keď je náročná. Je mojou životnou filozofiou, som dušou farmárom a práca je môj relax, môj zmysel aj moja tvorivosť,“ usmieva sa Pavel Petránek.
Ten sa farmárčeniu venuje už odmalička a podľa jeho slov sa neraz láska k farmárčeniu predáva z pokolenia na pokolenie. Možno práve preto dnes už veľa mladých ľudí o takéto zamestnanie nemá príliš veľký záujem. Napríklad taký mäsiar alebo zootechnik sú dnes takmer nezohnateľní.
Predaj, ktorý má svoju tvár
Chov moriek je náročnejší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Prečítajte si tiež Od koláčika k veľkému snu Čítajte „Nenadarmo sa hovorí, že morčacina bola jedlom pápežov a kráľov. Výroba a chov moriek sú drahé. Morčacina totiž obsahuje o 2 – 3 % viac bielkovín ako kuracina. Ak chceme podporiť dobrú tvorbu týchto bielkovín v mäse, je chov náročnejší na výživu moriek. Potrebujeme kvalitné krmivá,“ vysvetľuje Pavel Petránek.
Ten je patrične pyšný na svoju farmu, ktorá má svoj zaužívaný systém. Drvivú väčšinu svojich moriek totiž farmári z Čremošného predajú individuálne, priamo do rúk zákazníka.
„Až 70 percent produkcie predávame do rúk našim zákazníkom. Keď im máme všetkým porozumieť a vyhovieť, býva to občas náročné na plánovanie. Zakladáme si na čerstvosti, jeden deň zviera jatočne spracujeme a druhý deň už morka musí byť u zákazníka. Počas novembra a decembra s manželkou nemáme ani nedele,“ priznáva Pavel Petránek.
Okrem čerstvosti a kvality moriek si zakladá aj na lokálnosti a adresnosti svojej farmy. Jeho zákazníci totiž presne vedia, koho pochváliť či komu sa sťažovať. Lokálne farmárčenie si teda vyžaduje odvahu i kus poctivej roboty.
„Keď má zákazník nejaký reklamačný ohlas alebo naopak pozitívny, presne vie, komu ho má adresovať. Keď si niekto kúpi morku v supermarkete, svoje ohlasy môže farmárovi povedať asi len veľmi ťažko,“ myslí si Pavel Petránek.
Moriak a či morka?
Mužsko-ženské strety svetov, to nie je len tak. Platí to aj pri morkách. Kým jatočne spracované morky majú približne 9 kg, moriaky až 15 – 20 kg.
Prečítajte si tiež Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer Čítajte „Keď by mi niekto povedal, že chce 13-kilovú morku, nebol by som dobrým farmárom, ak by som mu ju predal. Taká morka má už príliš veľa tuku a stráca na kvalite. U 13-kilového moriaka by som zase svojich zákazníkov oklamal. Pri línii krížencov, ktoré chováme my, by 13-kilový moriak nemal dostatok svaloviny oproti kostiam. Musíme tak našich zákazníkov o mäse trochu aj vzdelávať. Naše morky chováme o 2 – 3 týždne dlhšie než vo veľkovýkrmoch. Majú podkožný aj svalový tuk na kvalitnejšej úrovni, čo im pridáva na lepších kulinárskych vlastnostiach,“ povedal Pavel Petránek.
Ten si aj so svojou rodinou pravidelne na Štefana dopraje pečenú morčacinu v celku a počas roka obľubuje morčacie recepty na mnoho spôsobov aj 2 – 3-krát do týždňa.
„Naši zákazníci sa rozhodujú podľa svojich vlastných preferencií. Ale často sa mi stáva, že si vyberú moriaky preto, lebo majú vyššie prsné svaly. Hovoria, že chcú mať veľké rezne,“ smeje sa Pavel Petránek.
